British Broadcasting Corporation

britská televízna a rozhlasová verejnoprávna spoločnosť

British Broadcasting Corporation (doslova Britská vysielacia spoločnosť), skratka BBC (čítaj [bí-bí-sí]) je britská televízna a rozhlasová verejnoprávna spoločnosť.

British Broadcasting Corporation
BBC logo
Príjem satelit, káblové vysielanie, DVB-T
Krajina Spojené kráľovstvo
Typ skupiny verejnoprávna
Prevádzkované televízie BBC1, BBC2, BBC3, BBC4, CBBC, CBeebies, BBC News, BBC Parliament (dostupné v Spojenom Kráľovstve, financované štátom), BBC World News, BBC Prime, BBC Food, BBC Entertainment, People+Arts (medzinárodné), BBC America (pre USA), BBC Canada, BBC Kids (pre Kanadu), UKTV Australia (pre Austráliu)
Prevádzkované rádiá BBC Radio 1 - The Best New Music, BBC Radio 2 - Music & Entertainment, BBC Radio 3 - Alternative Music, BBC Radio 4 - Intelligent speech, BBC Five Live - Live news and sport (pre Spojené kráľovstvo), BBC World Services (medzinárodné, v niekoľkých jazykových mutáciach) + regionálne stanice v Spojenom kráľovstve
Generálny riaditeľ/ka Michael Grade
Založenie 1922
Web-stránka skupiny www.bbc.co.uk
Sídlo BBC v Londýne

Založená bola v roku 1922. BBC bola v 20. storočí tradične považovaná za spoločnosť s objektívnym spravodajstvom. Iba počas druhej svetovej vojny došlo k pozastaveniu a cenzúre vysielania. Za aktuálneho riaditeľa BBC je zvolený Tony Hall od roku 2013 na štyri roky. BBC zabezpečuje aj vysielanie v zahraničí - BBC World service. BBC vysielalo aj v slovenskom jazyku, a to 66 rokov. Posledné slovenské vysielanie BBC sa uskutočnilo 20. decembra 2005.

Dejiny upraviť

Vznik upraviť

BBC bola prvá a najväčšia spravodajská stanica vo Veľkej Británii. Vedecké korene vysielania siahajú až na začiatok 20. storočia, ale trvalo 20 rokov, než sa (i vďaka prvej svetovej vojne) technológia rozvinula natoľko, aby ju bolo možné použiť k masovému simultánnemu vysielaniu. Prvými vlastníkmi BBC boli továrne vyrábajúce rádia, už od začiatku profitovali z reklám. Neskôr sa John Reith stal vedúcim projektu, ktorý mal zaistiť verejnú vysielaciu sieť, bez ohľadu na zisk.

Nezávislosť od vlády i obchodníkov, nestrannosť, ohľad na menšiny a rešpekt k rozhlasovému vysielaniu ako dôležité zložky spravodajstva a kultúry – to sú znaky, ktoré si postupne BBC vydobyla.

Začiatky upraviť

V roku 1927 (po stávke v roku 1926) sa BBC stala spoločnosťou s kompetenciami „vychovávať, informovať a baviť“ verejnosť. Pod Reithovou prísnou taktovkou si BBC získala rešpekt a ohlas. Úspešné boli napríklad „Promenade Concerts“ (tzv. „Proms“) alebo magazín „Radio Times“. Náučné vysielanie začalo v roku 1924, regionálny servis, plánovaný už v roku 1926, sa naplno rozbehol v roku 1930. Už od roku 1929 sa experimentovalo s televíznym vysielaním s použitím systému, ktorý vynašiel škótsky inžinier John Logie Baird (aj John Reith bol Škót). V rokoch 1936 – 39 sa vysielanie rozbehlo, ale používalo už nový, elektronický systém namiesto pôvodného mechanického. Najväčším úspechom tejto epochy bolo bezpochyby tzv. „Empire Service“ (dnešný „World Service“), vysielanie BBC do zahraničia.

Druhá svetová vojna upraviť

Počas vojny došlo k prerušeniu TV vysielania a dokonca k čiastočnej cenzúre rozhlasového vysielania. Zároveň však došlo k významnému rozvoju programu, predovšetkým k posunu k výchove, informovaniu a užitočnosti rozhlasu pre verejnosť. Nielen pre vojakov bola určená zábavná a povzbudzujúca relácia Forces Programme, ďalej sa objavili napríklad relácie o pestovaní zeleniny (Spojené kráľovstvo trpelo nedostatkom potravín z kontinentu kvôli blokáde) alebo o zdraví. Slogan „V for Victory“ sa rýchlo rozšíril po mnohých partizánskych hnutiach po celej Európe, pre ktoré bolo vysielanie BBC veľkou oporou. BBC začala vysielať v arabčine (1938) a neskôr i v ďalších európskych jazykoch. Cez BBC boli tiež posielané kódy ohľadom Dňa D – invázie v Normandii. Riaditeľ German Service Hugh Greene (neskôr generálny riaditeľ BBC) zase vysielal varovanie nemeckým občanom.

Povojnové obdobie upraviť

V povojnovom období nasledoval rýchly rast. V roku 1946 bolo obnovené televízne vysielanie, čo sa stretlo s nadšeným ohlasom (hlavne po vysielaní svadby princezny Alžbety (neskôr kráľovna Alžbeta II.) a Philipa, vojvodu z Edinburghu v roku 1947). Od roku 1946 pribudol i tretí kanál (prozaicky nazvaný Third Programme) vysielajúci vážnu hudbu a ďalšie kultúrne relácie. V roku 1950 sa týždenne odvysielalo 30 televíznych a 260 rozhlasových hodín. Televíznym signálom bola pokrytá približne polovica populácie.

Priamy prenos korunovácie Alžbety II. v roku 1953 prispel k výraznému rozšíreniu mladého televízneho média. Krátko nato už BBC získala konkurenta – ITV (Independent Television), v roku 1955 vstupuje na trh a zakrátko má k televízii prístup približne 90% populácie. BBC začína bojovať o poslucháčov a divákov – podiel poslucháčov rádia klesol v roku 1957 na 28 %.

Do boja s televíznym médiom sa pustil nový generálny riaditeľ Sir Ian Jacob a dokončoval ho Sir Hugh Greene. Na konci päťdesiatych rokov sa síce priepasť zväčšovala, ale rádio naďalej excelovalo (show „The Archers“ beží už od roku 1951 dodnes). BBC TV zasa produkovala adaptáciu Orwellovho románu 1984.

Nasledujú technické inovácie (napr. vysielanie na VHF – very high frequency, stereofónne vysielanie, farebná televízia, druhý televízny kanál BBC 2) i kozmetické zmeny (premenovanie rádiových staníc na Radio 1 až 4).

V 70. a 80. rokoch dosahoval počet divákov 20 miliónov a počet poslucháčov 5 miliónov. BBC sa dostala do finančných problémov, situácia bola podľa slov riaditeľa Sira Michaela Swanna hrozná. Výsledkom bol Channel 4, komerčný program so snahou o inováciu.

White Paper popísal BBC ako „pravdepodobne najdôležitejšia kultúrna organizácia v celom národe“. Dokladajú to i Shakespeare Project alebo Yes Minister (na Slovensku známe ako Jistě, pane ministře), úspešné relácie tej doby.

80. a 90. roky upraviť

Nastupujú nielen nové technické vymoženosti, ale aj nový prístup, predovšetkým vďaka vplyvu konzervatívnej vlády Margaret Thatcherovej. BBC bola svetovo prvá spoločnosť, ktorá začala vysielať DBS (Direct-broadcasting-by-satelite) bez pomoci vlády.

Rok 1987 priniesol významné a nemilé udalosti – v ústredí v Glasgowu bola vykonaná policajná razia a odvolaný riaditeľ Alasdair Milne. Nový riaditeľ Micheal Checkland a od roku 1993 John Birt viedli BBC cez rýchlu a neľahkú transformáciu. Radikálne sa znížil počet zamestnancov a začal sa praktikovať nový výber relácii, akýsi vnútorný trh.

Manažmentu sa podarilo zvýšiť verejnoprávne poplatky, a to umožnilo rozšíriť v roku 1997 ponuku služieb i o digitálne vysielanie. Na jar toho roku pôsobili po reorganizácii nasledujúce riaditeľstvá: BBC Broadcast, BBC News, BBC Production, BBC Resources a BBC Worldwide. Nie je robený rozdiel medzi televíziou a rozhlasom. Kvôli digitálnemu vysielaniu uzavrela BBC dohodu so spoločnosťou Flextech (1996). V novembri 1997 sa rozbieha nepretržitý spravodajský kanál BBC News 24 a v roku 1998 ho nasleduje BBC Knowledge. Do sveta internetových médií vstúpila BBC svojimi BBC Online a neskôr BBC Website.

Slovenské vysielanie BBC upraviť

BBC vysielalo zahraničné spravodajstvo od 20. decembra 1939. Slovenské a české vysielanie bolo oddelené od roku 1952, ale obe ostali pod jednou redakciou do konca existencie Československa. Vedenie redakcie mali na starosti spočiatku Briti, od roku 1980 ho prevzal Karel Janovický a neskôr Terézia Javorská. Ako sa však ukázalo, Javorská bola agentkou ŠtB približne od polovice 80. rokov.[1]

Komunistický režim sa po roku 1952 bránil vysielaniu tým, že sa pokúšal rušiť signál zahraničného rozhlasového vysielania.V 60tych rokov 20. storočia nastalo poľavenie, ale počas normalizácie táto prax opäť nabrala na intenzite.[2]

Stanice upraviť

Televízia upraviť

Digitálne aj analógové upraviť

  • BBC One - hlavný kanál BBC
  • BBC Two - druhý kanál, skôr pre náročnejšieho diváka

Len digitálne upraviť

Pre zahraničie upraviť

Rozhlas upraviť

Digitálne aj analógové upraviť

Len digitálne upraviť

Referencie upraviť

  1. V britskej BBC roky pracovala agentka StB. startitup.sk, 2024-01-04.
  2. MRVA, Tomáš. 100 rokov BBC; Od partie nadšencov k svetovej značke. Historická revue (Petit Press), 2022-11-01, roč. XXXIII, čís. 11/2022, s. 51. ISSN 1335-6550.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť