Bonapartovci

Bonapartovci (pôvodne Buonapartovci) sú bývalá cisárska a kráľovská európska dynastia janovského pôvodu. Založil ju v roku 1804 Napoleon I., syn janovského šľachtica Carla Buonaparteho. Napoleon bol francúzsky vojenský vodca, ktorý sa dostal k moci počas francúzskej revolúcie a v roku 1804 pretvoril Prvú francúzsku republiku na Prvé francúzske cisárstvo (päť rokov po svojom štátnom prevrate v novembri 1799 (18 Brumaire)). Napoleon so svojou Grande Armée musel bojovať proti všetkým významným európskym mocnostiam a prostredníctvom série vojenských víťazstiev počas napoleonských vojen ovládol kontinentálnu Európu. Na tróny klientských štátov dosadil členov svojej rodiny, čím rozšíril moc dynastie.

Bonapartovci
Arms of the French Empire3.svg
Erb prevzatý cisárom Napoleonom I.
KrajinaFlag of France (1794–1815, 1830–1958).svg Prvé & Druhé francúzske cisárstvo
Flag of the Napoleonic Kingdom of Italy.svg Talianske kráľovstvo
Bandera de España 1808-1813.svg Španielske kráľovstvo
Flag of the Netherlands.svg Holandské kráľovstvo
Flag of Kingdom of Naples (1806-1808).svg Neapolské kráľovstvo
Flag of the Kingdom of Westphalia.svg Vestfálske kráľovstvo
Bandiera Elba.svg Kniežactvo Elba
Flag of Andorra (1806–1866).svg Andorrské kniežactvo
Flag of the Grand Duchy of Berg (1806-1808).svg Veľkovojvodstvo Berg
Flag of the Principality of Lucca (1805-1809).svg Kniežatstvo Lucca a Piombino
Materská dynastia{{{Materská dynastia}}}
TitulyCisár Francúzska
(1804 – 1814; 1815; 1852 – 1870)
Cisár Arabov
Kráľ Talianska
(1805 – 1814)
Kráľ Španielska
(1808 – 1813)
Kráľ Holandska
(1806 – 1810)
ďalšie...
ZakladateľCarlo Buonaparte
Mýtický zakladateľ{{{Mýtický zakladateľ}}}
Rok založenia
dynastie
18. máj 1804
Nástup dynastie
na trón
{{{Nástup dynastie na trón}}}
Zosadenie dynastie
z trónu
{{{Zosadenie dynastie z trónu}}}
Posledný panovníkNapoleon III.
Posledná hlava dynastie{{{Posledná hlava dynastie}}}
Rok zániku dynastie{{{Rok zániku dynastie}}}
Súčasná hlava dynastieSporné:
- Karol, princ Napoleon
- Jean-Christophe, princ Napoleon
Štátna príslušnosť{{{Národnosť}}}
Ďalšie vetvy dynastie{{{Vetvy dynastie}}}

Za vlády Napoleona I. pozostávala cisárska rodina z jeho najbližšej rodiny – manželky, syna, súrodencov a ďalších blízkych príbuzných, konkrétne švagra Joachima Murata, strýka Josepha Fescha a Eugèna de Beauharnais, jeho nevlastného syna.

Okrem titulu cisára Francúzov mala dynastia Bonaparte počas napoleonských vojen rôzne ďalšie tituly a územia, medzi ktoré patrili napríklad Talianske kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Vestfálske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo a Neapolské kráľovstvo. Dynastia si udržala moc približne desať rokov, kým si napoleonské vojny začali vyberať svoju daň. Jej protivníci Rakúsko, Británia, Rusko a Prusko, monarchistické (najmä Bourbonské) reštaurátorské hnutia vo Francúzsku, Španielsku, na oboch Sicíliach a na Sardínii nakoniec dosiahli konečnú porážku Napoleona v bitke pri Waterloo a cestou Viedenského kongresu obnovu bývalých dynastií.

V rokoch 1852 – 1870 existovalo Druhé francúzske cisárstvo, keď Francúzsku opäť vládol príslušník dynastie Bonapartovcov: Napoleon III., najmladší syn Ľudovíta Bonaparteho. Počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 1870 – 1871 však bola dynastia z cisárskeho trónu opäť zosadená.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku House of Bonaparte na anglickej Wikipédii.