Bonapartovci

Bonapartovci (pôvodne Buonapartovci) sú bývalá cisárska a kráľovská európska dynastia janovského pôvodu. Založil ju v roku 1804 Napoleon I., syn janovského šľachtica Carla Buonaparteho. Napoleon bol francúzsky vojenský vodca, ktorý sa dostal k moci počas francúzskej revolúcie a ktorý v roku 1804 pretvoril Prvú francúzsku republiku na Prvé francúzske cisárstvo, päť rokov po svojom štátnom prevrate v novembri 1799 (18 Brumaire). Napoleon a Grande Armée museli bojovať proti všetkým významným európskym mocnostiam a ovládol kontinentálnu Európu prostredníctvom série vojenských víťazstiev počas napoleonských vojen. Na tróny klientských štátov dosadil členov svojej rodiny, čím rozšíril moc dynastie.

Bonapartovci
Arms of the French Empire3.svg
Erb prevzatý cisárom Napoleonom I.
KrajinaFlag of France (1794–1815, 1830–1958).svg Prvé & Druhé francúzske cisárstvo
Flag of the Napoleonic Kingdom of Italy.svg Talianske kráľovstvo
Bandera de España 1808-1813.svg Španielske kráľovstvo
Flag of the Netherlands.svg Holandské kráľovstvo
Flag of Kingdom of Naples (1806-1808).svg Neapolské kráľovstvo
Flag of the Kingdom of Westphalia.svg Vestfálske kráľovstvo
Bandiera Elba.svg Kniežactvo Elba
Flag of Andorra (1806–1866).svg Andorrské kniežactvo
Flag of the Grand Duchy of Berg (1806-1808).svg Veľkovojvodstvo Berg
Flag of the Principality of Lucca (1805-1809).svg Kniežatstvo Lucca a Piombino
Materská dynastia{{{Materská dynastia}}}
TitulyCisár Francúzska
(1804 – 1814; 1815; 1852 – 1870)
Cisár Arabov
Kráľ Talianska
(1805 – 1814)
Kráľ Španielska
(1808 – 1813)
Kráľ Holandska
(1806 – 1810)
ďalšie...
ZakladateľCarlo Buonaparte
Mýtický zakladateľ{{{Mýtický zakladateľ}}}
Rok založenia
dynastie
18. máj 1804
Nástup dynastie
na trón
{{{Nástup dynastie na trón}}}
Zosadenie dynastie
z trónu
{{{Zosadenie dynastie z trónu}}}
Posledný panovníkNapoleon III.
Posledná hlava dynastie{{{Posledná hlava dynastie}}}
Rok zániku dynastie{{{Rok zániku dynastie}}}
Súčasná hlava dynastieSporné:
- Karol, princ Napoleon
- Jean-Christophe, princ Napoleon
Štátna príslušnosť{{{Národnosť}}}
Ďalšie vetvy dynastie{{{Vetvy dynastie}}}

Bonapartovci vytvorili počas francúzskeho cisárstva cisársku dynastiu spolu s niektorými členmi rodiny, ktorí neboli Bonapartovci. Okrem titulu cisára Francúzov mala dynastia Bonaparte počas napoleonských vojen rôzne ďalšie tituly a územia, medzi ktoré patrili napríklad Talianske kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Vestfálske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo a Neapolské kráľovstvo. Dynastia si udržala moc okolo desať rokov, kým si napoleonské vojny začali vyberať svoju daň. Z veľmi mocných nepriateľov, ako sú Rakúsko, Británia, Rusko a Prusko, ako aj z monarchistických (najmä Bourbonských) reštaurátorských hnutí vo Francúzsku, Španielsku, na oboch Sicíliach a na Sardínii sa dynastia nakoniec zrútila v dôsledku konečnej porážky Napoleona v bitke pri Waterloo a obnovou bývalých dynastií počas Viedenského kongresu.

Za vlády Napoleona I. pozostávala cisárska rodina z bezprostredných cisárových vzťahov – jeho manželky, syna, súrodencov a ďalších blízkych príbuzných, konkrétne jeho švagra Joachima Murata, jeho strýka Josepha Fescha a Eugèna de Beauharnais, jeho nevlastného syna.

V rokoch 1852 – 1870 existovalo Druhé francúzske cisárstvo, keď nad Francúzskom opäť vládol príslušník dynastie Bonapartovcov: Napoleon III., najmladší syn Ľudovíta Bonaparteho. Počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 1870 – 1871 však bola dynastia opäť zosadená z cisárskeho trónu.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku House of Bonaparte na anglickej Wikipédii.