Borealopelta
Borealopelta (doslova „severný štít“) je rod ankylosaurov z čeľade nodosaury zo spodnej kriedy z provincie Alberta v Kanade. Zahŕňa jediný druh Borealopelta markmitchelli, pomenovaný v roku 2017 Calebom Brownom et al.
| Borealopelta | |
| Stratigrafický výskyt: spodná krieda (alb), asi pred 115 až 112 miliónmi rokov | |
 Exemplár holotypu vystavený v Royal Tyrrell Museum v meste Drumheller v Kanade | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Borealiopelta markmitchelli Brown et al., 2017 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Typový exemplár bol objavený v bani na ťažbu dechtových pieskov severne od Fort McMurray v Alberte, ktorú vlastní spoločnosť Suncor Energy. Je pozoruhodný tým, že patrí medzi najzachovalejšie fosílie dinosaurov jeho veľkosti.
Objav a dejiny upraviť
Typový exemplár bol objavený 21. marca 2011 v Millennium Mine, bani na ťažbu dechtových pieskov 30 kilometrov severne od Fort McMurray v Alberte, ktorú vlastní a prevádzkuje spoločnosť Suncor Energy.[1] Boli odstraňované sedimenty člena Wabiskaw, aby sa umožnila ťažba základných bitúmenových pieskov formácie McMurray, keď do fosílie narazil bager. Obsluha si všimla neobvyklosť odokrytých fragmentov a zalarmovala Royal Tyrrell Museum of Palaeontology. V súlade s povolením spoločnosti Suncor na ťažbu a podľa zákona Alberty o fosíliách sa exemplár stal majetkom vlády Alberty.[1]
23. marca do bane prišiel vedec Donald Henderson a vedúci technik Darren Tanke (obaja boli pracovníkmi spomínaného múzea), aby preskúmali exemplár. Na základe fotografií očakávali, že pôjde o plesiosaura alebo iného morského plaza, pretože nikdy predtým neboli objavené žiadne suchozemské zvieratá v dechtových pieskoch.[1] Po správnej identifikácii, ktorú na mieste vykonal Tanke, Henderson s údivom zistil, že išlo o ankylosaura, a nie o morského plaza. Živočích bol zrejme po smrti vyplavený na more.[2]
Po troch dňoch školenia o bezpečnosti v bani začali pracovníci múzea a zamestnanci spoločnosti Suncor Energy pracovať na získaní všetkých kúskov fosílií. Okrem niekoľkých prv odlomených kúskov bola prevažná časť exemplára stále uložená 8 metrov nahor v útese, ktorý bol vysoký 12 metrov. Vykopávanie trvalo celkovo štrnásť dní.[1]
Keď sa odstraňoval hlavný kus skaly obsahujúcej fosíliu, rozbil sa pod vlastnou váhou na niekoľko kusov. Pracovníci múzea zachránili exemplár zabalením a stabilizáciou kúskov do sádry, po čom ich mohli úspešne dopraviť do Royal Tyrell Museum. Tam technik Mark Mitchell strávil šesť rokov odstraňovaním priľnutej horniny a prípravou fosílie na skúmanie, čo sponzorovala spoločnosť National Geographic Society. Druh B. markmitchelli bol pomenovaný po ňom ako prejav uznania jeho kvalifikovanej práce.[1][3][4]
Exemplár bol spolu s ďalšími exemplármi objavenými pri priemyselných aktivitách verejne vystavený od 12. mája 2017 ako súčasť výstavy „Grounds for Discovery“ v Royal Tyrell Museum.[4]
Opis upraviť
Nález z bane Suncor Energy je pozoruhodný tým, že sa trojrozmerne zachoval veľký dinosaura s kosťami spojenými tak, ako boli za živa, a s mäkkými tkanivami. Hoci sa zachovalo veľa malých dinosaurov so stopami mäkkých tkanív a kože, tieto sú zvyčajne sploštené a stlačené fosilizáciou. Podobne vyzerajúce „múmie“ hadrosaurov majú v dôsledku čiastočnej mumufikácie fosilizáciou scvrknutý a vysušený výzor. Zdá sa však, že exemplár z bane Suncor Energy sa krátko smrti potopil hore nohami na morské dno, čo spôsobilo, že horná polovica tela bola rýchlo zakopaná s minimálnym skreslením. Výsledkom je exemplár, ktorý zachoval zviera takmer tak, ako by vyzeralo za živa, bez sploštenia či scvrknutia.[5][3]
Nález z bane Suncor Energy má zachované početné rady malých pancierových doštičiek, t.j. osteodermov, ktoré pokrývali vrch a boky jeho širokého tela. Z pliec vyčnieval pár dlhých tŕňov, tvarovaných ako rohy býka. Výskum pigmentov prítomných vo zvyškoch kože a šupinách naznačuje, že dinosaurus mohol mať za živa červenohnedé sfarbenie, so vzorom používajúcim tzv. countershading na maskovanie.[5][3]
Paleobiológia upraviť
Objav, že Borealopelta vlastnil maskovacie sfarbenie, naznačuje, že bol napriek veľkej veľkosti ohrozovaný predátormi, a že pancier na chrbte sa primárne používal skôr na obranné ako na prezentačné účely.[5] Hroty rodu Borealopelta navyše mali dvojitú funkciu - ako obranné zbrane a potenciálne prezentačné útvary užitočné pri prilákaní opačného pohlavia a pri rozpoznávaní druhu.[6]
Strava upraviť
Vyšetrenie obsahu žalúdka exemplára ukazuje, že hlavnou súčasťou potravy zvieraťa boli listy papradí (Polypodiidae) a v oveľa menšej miere cykasorastov a ihličnanov, ako aj drevené uhlie, stonky a drevo. Skutočnosť, že paprade tvorili väčšinu posledného jedla jedinca, naznačuje, že išlo o vysoko selektívne sa kŕmiaci druh. To, že zhruba šesť percent obsahu žalúdka obsahovalo aj drevené uhlie, viedlo k záveru, že Borealopelta sa kŕmil v oblasti, kde po nedávnom požiari došlo k opätovnému rastu. Brown a kolegovia z toho vyvodili, že samotné paprade boli pri požití už v polovici vegetačného obdobia, čo naznačuje, že predmetný jedinec rodu Borealopelta ich požil začiatkom alebo v polovici leta a zomrel len niekoľko hodín potom.[7][8][9]
Paleoekológia upraviť
Nález z bane Suncor Energy sa zachoval v morských pieskovcoch a bridliciach člena Wabiskaw z formácie Clearwater, ktoré vznikli počas spodnej kriedy v období alb, t.j. asi pred 110 - 112 miliónmi rokov.[5] V tom čase región pokrývalo vnútrozemské more, ktoré sa po anglicky volá Western Interior Seaway, a ktoré sa tiahlo od Severného ľadového oceánu po Mexický záliv[3][10] a sedimenty Wabiskaw boli ukladané v morskom prostredí na pobreží.[5]
Borealopelta bol zrejme vymytý do mora, možno počas povodne. Nafúknutá zdochlina plávala, pravdepodobne celé týždne, potom praskla a potopila sa.[3] Pristála na morskom dne na chrbte s dostatočnou silou na to, aby zdeformovala sedimenty bezprostredne pod ňou. Asi 15 centimetrov sedimentu sa usadilo na zdochline pred únikom telesných tekutín, čo dokazujú štruktúry vytvorené vytekajúcimi tekutinami zachované v sedimentoch, a telesná dutina sa zaplnila pieskom. Okolo zdochliny sa krátko po jej páde na morské dno začal tvoriť sideritová konkrécia, ktorá zabránila chovala neporušené telo so šupinami a osteodermami v pôvodnej zostave.[5]
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borealopelta
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e A one-in-a-billion dinosaur find [1] 31 May 2017
- ↑ Alberta Oil Magazine, 31 May [2]
- ↑ a b c d e This Is the Best Dinosaur Fossil of Its Kind Ever Found [3] 31 May 2017
- ↑ a b World's best-preserved armoured dinosaur revealed in all its bumpy glory [4] 31 May 2017
- ↑ a b c d e f BROWN et al.: An Exceptionally Preserved Three-Dimensional Armored Dinosaur Reveals Insights into Coloration and Cretaceous Predator-Prey Dynamics. In: Current Biology, volume 27, issue 16, pages 2514–2521.e3, [5] 2017
- ↑ Brown C. M. An exceptionally preserved armored dinosaur reveals the morphology and allometry of osteoderms and their horny epidermal coverings. In: PeerJ 2017, 5
- ↑ Brown C. M. et al. Dietary palaeoecology of an Early Cretaceous armoured dinosaur (Ornithischia; Nodosauridae) based on floral analysis of stomach contents. In: Royal Society, 7, 6, 2020
- ↑ Black et al. Armored Dinosaur’s Last Meal Found Preserved in Its Fossilized Belly [6] Discover.com , 3 June 2020
- ↑ Greshko M. Armored dinosaur's last meal preserved in stunning detail [7] National Geographic, 2 June 2020
- ↑ [8] The Geological Atlas of the Western Canada Sedimentary Basin, Chapter 19: Cretaceous Mannville Group of the Western Canada Sedimentary Basin, Compiled by Mossop, G.D. and Shetsen, I., Canadian Society of Petroleum Geologists and Alberta Geological Survey, 1994 [9]
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Borealopelta na anglickej Wikipédii.