Otvoriť hlavné menu

Bregenzerwaldgebirge (doslova "Pohorie Bregenzského lesa") alebo Bregenzerwald (doslova "Bregenzský les") alebo Bregenzer Wald je pohorie na samom západe Rakúska v spolkovej krajine Vorarlbersko. Svojím charakterom oblých lesnatých, len miestami holých vrchov pripomína napr. pohorie Malá Fatra. Bregenzerwaldgebirge však nie je na rozdiel od svojho slovenského kolegu tvorený jedným hrebeňom. Geologicky ho vďaka dolomitickej a vápencovej stavbe radíme k Severným vápencovým Alpám.

Bregenzerwaldgebirge
pohorie
Damüls 02.JPG
Bregenzerwaldgebirge, Mittagsspitze (2 097 m)
Štát Rakúsko Rakúsko
Časť Severné Alpy
Najvyšší bod Glatthorn
 - výška 2 134 m n. m.
Geologické zloženie dolomit, vápenec
Wikimedia Commons: Bregenzerwald
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Glatthorn (2 134 m)
Klipperen (2 066 m)
bývalá chata nad obcou Schröcken

PolohaUpraviť

Vymedzenie je sporné a niekedy sa navyše zamieňa s rovnomenným regiónom (Bregenzerwald (región)). Spravidla ale leží niekde medzi Bodamským jazerom a Hochtannenbergom bez alebo s nemeckým pohraničím. Niekedy sa pod pojem zahŕňajú aj Allgäuer Alpen. Nasleduje jedna možnosť vymedzenia: Západnú hranicu tvorí rieka Rýn a to od Bodamského jazera kam ústi po sútok s riekou Ill. Rýn je zároveň hranicou medzi Východnými a Západnými Alpami. Rieka Ill tvorí hranicu na juhozápad od jej ústia do Rýna po sútok s riekou Lutz v údolí Grosses Walsertal. Na juhu oddeľuje Bregenzerwaldgebirge tok Lutzu až k sútoku s potokom Faschinabach. Na východe je orografická hranica trochu komplikovaná. Sleduje tok potoka Faschinabach až na sedlo na Faschinajoch, ktoré rozdeľuje masívy Bregenzerwaldgebirge a Lechquellengebirge. Hranica pohoria potom pokračuje pozdĺž potoka Argenbach, ktorý ju ukončuje svojím ústím do väčšej riečky Bregenzer Ache pri obci Schröcken. Zo severu je ohraničenie Bregenzerwaldgebirge dané štátnou hranicou s Nemeckom.

ČlenenieUpraviť

Bregenzerwaldgebirge zaujíma vo Východných Alpách plochu 700 km² a radí sa tak k menším horským skupinám Alpského systému.
Pohorie je rozdeľované podľa spolku Alpenverein na tieto menšie celky:

  • Hinteregger Grat a Winterstaudenkamm
  • Schneiderkopf a Lorenaberge
  • Hochälpelekopf a Weißenfluh
  • Dornbirner First
  • Schuttannen a Ebniter Berge
  • Kugelkamm a Hörnlegrat
  • Freschengruppe a Matonagrat
  • Walserkamm a Falbengrat
  • Damülser Berge a Kanisfluh
  • Glatthorngruppe pri sedle Faschinajoch (tu sa nachádza najvyššia hora pohoria Glatthorn)

Najvyššie vrcholyUpraviť

V skupine Bregenzerwaldgebirge sa nachádza 12 vrcholov vyšších 2 000 m:

TurizmusUpraviť

 
pri potoku Subersach
 
konečná lanovky na vrchole Dieadamskopf

V pohorí Bregenzerwaldgebirge len máloktoré horské chaty ponúkajú možnosť prenocovania. Tento fakt je zapríčinený tým, že väčšina horských túr je kratších ako pol dňa a ľudia väčšinou chodia len na otočku na chatu a potom sa vracajú späť do údolia. Údolia tu nie sú hlboké a teda nevzniká medzi vrcholmi a východzími bodmi veľké prevýšenie. Až na vrchol hory Diedamskopf (2 090 m) vychádza lanová dráha, s jednou prestupnou stanicou.

ChatyUpraviť

  • Freschenhaus (1 846 m)
    Otvorená od polovice júna do polovice októbra, kapacita 66 lôžok, winterraum s 18 miestami, dĺžka výstupu: Laterns - 2,5 hod.
  • Hochalpelehütte (1 460 m)
    Otvorená od júna do októbra, kapacita 25 lôžok, dĺžka výstupu: Schwarzenberg - 1,75 hod.
  • Lustenauer Hütte (1 250 m)
    Otvorená od polovice mája do polovice novembra a v zime od Vianoc do Veľkej noci, kapacita 40 lôžok, dĺžka výstupu: Schwarzenberg - 2 hod.

Zaistené cestyUpraviť

Geologická stavba a reliéf krajiny nie je priamo ideálny pre zaistené cesty (klettersteigy). Napriek tomu ich tu niekoľko zaujímavých nájdeme:

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bregenzský les na českej Wikipédii.