Brzdné žiarenie je žiarenie elektrónov zapríčinené zabrzdením ich pohybu, keď sa priblížia k iónom (napr. k atómovému jadru). Brzdné žiarenie zodpovedá voľným prechodom elektrónov, preto má spojité spektrum, ktoré podľa tepelných podmienok plynu môže siahať od rádiových vĺn po rtg žiarenie. V kozmických podmienkach sa brzdné žiarenie prejavuje napr. rádiovým žiarením slnečnej koróny, oblastí H II a planetárnych hmlovín, resp. rtg žiarením niektorých rtg zdrojov. Vo fyzike sa pod brzdným žiarením obyčajne rozumie len rtg žiarenie vyvolané zabrzdením rýchlych elektrónov, ktoré sa stretli s tvrdým telesom alebo s atómovými jadrami. Žiarenie elektrónov, ktoré zapríčinilo ich zabrzdenie vo vonkajšom magnetickom poli, je magnetobrzdné žiarenie.

Pre brzdné žiarenie elektrónov, ktoré boli urýchlené elektrickým poľom platí Duaneov - Huntov zákon, ktorý definuje minimálnu vlnovú dĺžku žiarenia v závislosti od urýchľovacieho napätia elektrónu:

lmin = 1234,5 / Umax

kde lmin je minimálna vlnová dľžka v [nm] a Umax je maximálne napätie vo voltoch.[1]

Referencie

upraviť
  1. http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20II/13%20kapitola/13.1/kvantF1-3-3.htm

  Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.