Budova Strojníckej fakulty STU v Bratislave

Budova Strojníckej fakulty STU v Bratislave (pôvodný názov: Fakulta strojného inžinierstva SVŠT v Bratislave) je sídlo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity na Námestí slobody v Bratislave.

Strojnícka fakulta STU v Bratislave
budova
Budova Strojníckej fakulty STU v Bratislave
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°09′06″S 17°06′46″V
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Faktografia

• autor: Martin Kusý
• zodpovední projektanti: Jozef Fabiánek, Štefan Štempák, Ferdinand Milučký
• statici: E. Janeček, V. Gališin, M. Margótsy a M. Baranovič
• návrh: 1957 – 1960
• realizácia: 1963
• lokalizácia: Námestie slobody 17, Bratislava

Budova reprezentuje progresívne tendencie vývoja architektúry a stavebných technológii v 60. rokoch 20. storočia na Slovensku.

Príčiny vzniku

Objekt bol vybudovaný z dôvodu zvyšujúcich sa priestorových nárokov rozvíjajúcej sa SVŠT. V druhej polovici 50. rokov sa rozhodlo o vybudovaní komplexu vysokoškolských budov SVŠT v blízkosti už existujúceho pavilónu teoretických ústavov ŠVŠT (v súčasnosti Fakulta architektúry STU), Chemickej fakulty SVŠT (v súčasnosti Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU ) a budovy spojov (v súčasnosti budova Ministerstva dopravy, spojov a telekomunikácií ) na bývalom Gottwaldovom námestí.

Urbanistický kontext a situovanie objektu

Objekt strojníckej fakulty uzatvára Námestie slobody z juhovýchodnej strany a tým definitívne vymedzuje jeho tvar. Situovanie budovy logicky vyplynulo z existujúceho urbanistického celku, objekt má horizontálny charakter, výškovo korešponduje s objektom Fakulty chemickej a potravinárskej technológie.

Tvarovanie hlavnej fasády, ktorá je orientovaná na Námestie slobody, je typické pre štrukturalizmus 60. rokov dodáva priestoru námestia dynamiku, pričom si objekt zachováva serióznosť.

Areál STU

Areál STU (bývalá SVŠT) je riešený ako blok budov vymedzený Strojníckou fakultou, starou a novou budovou Chemickej fakulty a budovou Stavebnej fakulty. Vnútorné priestory bloku sú prístupné štyrmi podjazdmi, v centrálnej časti boli navrhnuté laboratóriá strojníckej a elektrotechnickej fakulty a na severovýchodnej časti boli plánované dielne a laboratória stavebnej fakulty, priestor nachádzajúci sa pri budove Chemickej fakulty mal slúžiť ako respiračná a oddychová plocha, ostatné priestory vnútrobloku mali slúžiť na inštaláciu exponátov a pre vlastnú prevádzku areálu.

Druhy budov

Budova Strojníckej fakulty sa skladá z troch rôznych druhov objektov:

• hlavná štvorposchodová budova (rozmery : 188,44 x 16,90 m), v ktorej sa nachádzajú priestory pre výuku, miestnosti katedier, administratívy a ľahké laboratóriá
• voľne stojaci objekt (rozmery : 94,35 x 28,55 m) nachádzajúci sa vo dvornej časti, v ktorom sú situované ťažké laboratóriá a kotolne, je spojená s výukovými priestormi
• aula maxima s telocvičňou (rozmery : 40,30 x 30,00 m) nachádzajúca sa v asymetrickej polohe vzhľadom na hlavnú budovu, s ktorou je prepojená.

Hlavná budova

Hmota hlavnej budovy má pozdĺžny charakter a je koncipovaná takmer osovo, pričom os súmernosti, je paralelná s hlavným priečelím budovy.

Priečelie budovy je výrazne plasticky premodelované štyrmi hmotami posluchární, ktoré vystupujú na fasádu. Toto stvárnenie pôsobí ako nový kompozičný moment v rámci námestia a vnáša do tohto priestoru kontrast a dynamiku. Ide o spolupôsobenie architektúry a progresívneho statického riešenia za účelom pravdivého vyjadrenia funkcie budovy.

Bočné steny vystupujúcich elementov sú maximálne zasklené, čím je zabezpečené osvetlenie posluchární prirodzeným svetlom. Na čelných plochách sa nachádzajú štylizované farebné mozaiky od D. Castiglioneho, ktoré tvoria zaujímavý výtvarný akcent námestia. Fasáda hlavného priečelia má rastrový charakter a jej architektonické poňatie na vyšších podlažiach kontrastuje s riešením soklovej partie, ktorá je obložená prírodným kameňom.

Rytmus na fasáde je tvorený hliníkovými profilmi a je znásobený priznaním konštrukčného systému, ktorý sa na priečelí prejavuje rytmickým striedaním dvoch širších a dvoch užších okien.

Hlavný vstup je kompozične potlačený, je navrhnutý len v rámci soklovej partie. Tvoria ho tri kubické hmoty, ktoré majú funkciu zádveria. Tieto hmoty vybiehajú do rozptylového priestoru pred budovou a sú prekryté konzolami.

Dispozično-prevádzkové riešenie hlavnej budovy

Celkové dispozično-prevádzkové riešenie budovy je prehľadné a čisté, umožňuje ľahkú orientáciu a zamedzuje kríženiu jednotlivých funkčných celkov.

Na prvom nadzemnom podlaží boli pôvodne navrhnuté tieto priestory : hlavný vstup so zádverím, miestnosť pre informátora, časopisecká čitáreň, kabinet elektrotechniky, kancelárie mimoriadnych foriem štúdia, zasadacia miestnosť, kancelárie dekanátu, študijné a soc. oddelenie, elektrotechnické laboratórium, kabinet matematiky, telefónna centrála, vstup do auly, vstup do telocvične (suterén), vojenská katedra, kabinet telesnej výchovy, klubovňa, bufet a centrálne šatne.

Hlavný vstup nadväzuje na vstupnú halu, ktorá prebieha po celej šírke budovy, od hlavného k dvornému priečeliu. Toto architektonické stvárnenie vestibulu prispieva k optickému prepojeniu interiéru budovy s exteriérom. Vstupná hala slúži aj ako priestor pre inštaláciu exponátov fakulty.

Zaujímavými architektonickými detailmi v interiéri vestibulu je schodisko a plató. Schodisko je detailne prepracované a v priestore pod ním sú situované centrálne šatne. Plató je vložené medzi aulou a vestibulom. Prepojenie umožňuje, aby hala bola využívaná aj ako respiračný priestor pre aulu.

Koncepcia dispozičného riešenia na vyšších podlažiach hlavnej budovy je zložená na diferenciácii výukových priestorov a katedier. Miestnosti katedier sú zásadne situované v koncových polohách a stredná časť je vyhradená pre priestory súvisiace s výučbou – posluchárne, rysovne, laboratóriá.

Toto rozvrhnutie umožňuje aplikácia dispozičného modelu dvoj- či troj- traktu, ktorý sa osvedčil pri viacerých vysokoškolských stavbách podobného typu v Bratislave.

Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádzajú štyri veľké posluchárne, ktoré sú z časti konzolovito vysunuté do exteriéru a tým vytvárajú charakteristickú hmotovú skladbu budovy. Kapacita každej z nich je 177 poslucháčov.

Laboratóriá a dielne

Laboratóriá a dielne sa nachádzajú v oddelenom bloku, pri návrhu ich dispozície išlo autorovi o oddelenie hlučných prevádzok od ostatných miestností, zámer dosiahol centrálnym umiestnením kotolne, okolo ktorej sú umiestnené komunikácie a sociálne vybavenie.

Aula Maxima

Aula Maxima je riešená ako samostatný objekt nachádzajúci sa v asymetrickej polohe vzhľadom k hlavnej budove. Prepojenie je riešené ako plató vyúsťujúce do vestibulu hlavnej budovy, čo umožňuje priamy prístup zo vstupnej haly do auly, toto architektonické riešenie svedčí o nekonvenčnom prístupe architekta k výškovému členeniu daného priestoru.

Aula s kapacitou 822 poslucháčov, má amfiteatrálne hľadisko, jej pôdorysná forma je vytvorená spojením kruhového segmentu a paraboly. Pod priestorom auly je situovaná telocvičňa, ktorá však pre svoj pôdorysný tvar nie je v súlade s požiadavkami na kladenými na tieto zariadenia.

Konštrukčné riešenie

Hlavná budova je v strednej časti riešená ako železobetónový monolitický dvojtrakt, konštrukčný modul je 540 cm, hĺbka traktov a stredných priečok sú 660 cm a 300 cm. Stĺpy majú jednotný prierez. Stropnú konštrukciu tvoria rebrové stropy s rovným tvrdým podhľadom, čo zaisťuje voľné vedenie inštalácii pod podhľadmi a zamedzuje šíreniu zvuku. Z rovnakého dôvodu sú prievlaky v strednom trakte znížené.

Vysunutie veľkých posluchární sa uskutočňuje prostredníctvom konzol, ktoré sú uložené na spodných stĺpoch a sú zachytené do celkového skeletového systému a do Fierendelového nosníka.

Prestrešenie veľkej auly je tvorené škrupinovou predpätou strunovou konštrukciou, ktorá je uložená na štyroch pilieroch spojených medzi sebou vodorovnými nosníkmi a vytvára tak zrútenú plochu.

Objekt laboratórií a dielní je konštruovaný ako železobetónový monolitický skelet s modulom 9 x 9 metrov.

Súčasné využitie

Budova je v súčasnosti aj naďalej využívaná pre potreby Strojníckej fakulty STU. Vnútorné priestory boli prispôsobené súčasným priestorovým nárokom a funkčným požiadavkám súvisiacich s vývojom edukačného procesu a technického pokroku.

Externé odkazy

• web Strojníckej fakulty STU [1]

Zdroje

• Dulla, M.; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002
• Krivošová, J.; Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Sovenska. Alfa, Bratislava 1990
• Kusý, M: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Pallas, Bratislava 1976
• Kusý, M.: Gottwaldové námestie a fakulta strojníckeho inžinierstva v Bratislave. Projekt 1958, č. 3, s. 6 - 7
• Lacko, J.: Strojnícka fakulta v Bratislave, Projekt 4 1962, č. 9, s. 189