Bununský jazyk alebo Bunun (čínsky v slovenskom prepise: Pu-nung-jü, pchin-jin: Bùnóng yǔ, znaky zjednodušené: 布农语, tradičné: 布農語) je jeden z formosanských jazykov, ktorými sa hovorí na Taiwane, geografická skupina Austronézskych jazykov. Je taktiež jednou z primárnych skupín austronézskej jazykovej rodiny alebo jednou z primárnej skupiny. Má tri veľké skupiny dialektov: Severné, Centrálne a Južné dialekty. Severné dialekty sú Takituduh a Takibaka, centrálne sú Takbanuaz a Takivatan a južný dialekt je Isbunkun. Najdominantnejší dialekt je Isbunkun a po ňom nasledujú centrálne dialekty. Bununským jazykom sa hovorí najmä v horách južného Taiwanu a to presnejšie v okrese Nan-tchou (pchin-jin: Nántóu xiàn, znaky: 南投縣), okrese Tchaj-tung (pchin-jin: Táidōng xiàn, znaky: 臺東縣), okrese Chua-lien (pchin-jin: Huālián xiàn, znaky: 花蓮縣) a v meste Kao-siung (pchin-jin: Gāoxióng shì, znaky: 高雄市).[1]

Mnohí obyvatelia Taiwanu Bunun používajú pre komunikáciu práve južný dialekt Isbunkun. K roku 2002 je približne 38,000 obyvateľov stále aktívne používajúcich bununský jazyk a taktiež celková populácia Bunun k roku 2009. Počet Bunun ľudí, ktorí používajú bununský jazyk ako svoj popredný jazyk na komunikáciu zásadne klesá, a to kvôli vplyvu čínskej kultúry Chan.

Bununská verzia biblie je práve napísaná v južnom dialekte Isbunkun.

Bununský jazyk je taktiež známy pod názvami ako Bubukun, Bunan, Bunti, Bunum, Vonun, Vunum, Vunun alebo Vunung.[2]

HistóriaUpraviť

Ešte predtým ako Japonci prevzali kontrolu nad Taiwanom, ľudia Bunun žili vysoko v horách spolu s ľuďmi Atayal, v severnej a strednej časti centrálneho pohoria. Žili v prechodných osadách a cestovali vnútrozemím. Predpoklad je, že sa pôvodne celý kmeň Bunun usadil v oblasti Sinji (čínsky: 信義區, oblasť dnešného Tchaj-peju) v okrese Nan-tchou (čínsky: 南投縣). Z hôr postupne ľudia Bunun rozširovali svoje územie na juh a východ od konca 17. storočia.

Tradičný životný štýl ľudí Bunun sa zmenil, keď bol Taiwan prenechaný Japonsku na konci prvej čínsko-japonskej vojny v roku 1895. Japonci ich vnímali ako prekážku, a tak nútili vysokohorské kmene, aby sa čo najrýchlejšie postupne premiestnili do dedín so školami a hlavne s japonskými policajnými základňami. Čoraz väčší počet Taiwanských domorodcov sa počas druhej polovice 20. storočia začalo sťahovať do miest, a taktiež aj ľudia Bunun. Napriek tomu sa aj tak ľudia Bunun cítia byť spojený s horami, a snažia sa zachovávať si svoje tradície a svoj jazyk.[3]

ReferencieUpraviť

  1. Bunun alphabet, prounciation and language [online]. omniglot.com, [cit. 2022-05-29]. Dostupné online.
  2. Bunun alphabet, prounciation and language [online]. omniglot.com, [cit. 2022-05-29]. Dostupné online.
  3. DE BUSSER, Rik. Introduction to the Bunun language [online]. 14. máj 2011, [cit. 2022-05-29]. Dostupné online.