Bytové domy Unitas

Unitas je skupina pavlačových domov s jednoizbovými a dvojizbovými bytmi a prízemnými obchodnými priestormi. Patrí medzi obytné súbory, ktoré stavalo družstvo Unitas pre sociálne slabšie obyvateľstvo v rokoch 1931-32. Nachádza sa na Šancovej ulici v Bratislave a autormi sú Fridrich Weinwurm (1885-1942) a Ignác Vécsei. Tento obytný komplex je národná kultúrna pamiatka.

Unitas
bytové domy
Súbor bytových domov Unitas
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava III
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Nové Mesto
Súradnice	48°09′30″S 17°07′22″V
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vznik a filozofia výstavby

V roku 1930 sa v Bratislave, v súvislosti s novým zákonom o bytovej výstavbe, odhodlali riešiť nedostatok bytov výstavbou veľkého komplexu mestských bytov pre sociálne slabé vrstvy. F. Weinwurm s I. Vécseiom navrhli riadkovú zástavbu, ktorá pozostávala zo siedmich dlhých pavlačových domov. Idea voľnej zástavby v zeleni bola pre bratislavských mestských reprezentantov novinkou. Ako vedúci príslušného mestského oddelenia pôsobil v tom čase architekt Eugen Barta, priaznivec noviniek i oboch architektov. Vďaka jeho podpore sa na bratislavské pomery revolučný Unitas (1932, Šancová 21-63) podarilo postaviť.

Koncepcia

Je tu sedem domov v riadkovej zástavbe kolmej na ulicu. Radová zástavba bola funkcionalistickou reakciou na nehygienickosť tesnej blokovej zástavby s temnými dvormi. Unitas je jej najplnšie uplatnenie na Slovensku. Jednotlivé domy majú strohý vzhľad. Na hladkej fasáde iba tmavočervené pásy akoby chceli naznačiť, kde je pod omietkou skrytý skelet budovy. Komplex bol ojedinelým príkladom funkcionalistických pavlačových domov u nás a odrážal moderné predstavy o úspornom bývaní.

Dispozičné riešenie

Šesťpodlažné domy pozostávajú z troch sekcií so samostatnými schodiskami. Vstupy do jednotlivých bytov sú umiestnené na spoločných pavlačiach na severnej strane. Byty mali lokálne vykurovanie. Na koncoch blokov sú dvojizbové byty (spolu 50), v strede jednoizbové (240). Malé byty majú racionálnu dispozíciu založenú na obývacej izbe s kuchynskou nikou a príslušenstvom. Architekti pôvodne navrhli do bytov vstavaný nábytok a ľahký mobiliár z oceľových rúrok. Svedčia o tom perspektívne kresby interiéru navrhovaných bytov. V súvislosti s možným predražením stavby sa však nakoniec navrhnutý nábytok nerealizoval. Napriek tomu dom upútal pozornosť kľúčovej osobnosti českej avantgardy Karla Teigeho. Zaoberal sa ním v publikácii Najmenší byt a tvrdil, že „bol najprv myslený ako kolektivizované bývanie, ale bolo nutné od toho upustiť a zariadiť tamojšie byty ako malé domácnosti s kuchyňami.“

Protichodné názory kritikov

Domáca scéna bola k projektu kritická. „Formalistické prvky predsa len neodpadli úplne a určite šli na úkor funkčnosti a dôslednosti sociálnej (napríklad pavlače organizované od symetrického stredu, a nie len od východu)“ vyčítal Weinwurmovi historik umenia a kritik architektúry pôsobiaci v Bratislave Antonín Hořejš. „Weinwurm sa usiloval o kultúrnosť výrazu. Snažil sa o to najmä v tejto konkrétnej úlohe, pri stavbe sídliska pre sociálne slabé vrstvy,“ bráni Weinwurmovu koncepciu Unitasu L. Foltyn a ďalej zdôvodňuje jeho postup najmä snahou priblížiť sa „všeobecne zrozumiteľnými estetickými komponentmi architektonickej reči“ vkusu budúcich obyvateľov domov.

Galéria

• 
  Pohľad z ulice
• 
  Pohľad do zelených dvorov
• 
• 
  Pavlače

Zdroje

• DULLA, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava 2007, 196 s
• DULLA, M. - MORAVČÍKOVÁ, H. H.: Architektúra Slovenska v dvadsiatom storočí. Bratislava, Slovart 2002. 514 s