Chačatur Abovjan
Chačatur Abovjan, arm. Խաչատուր Աբովեան (* 15. október 1809, Khanakher pri Jerevane – 14. apríl 1848 odišiel z domu a bez stopy sa stratil) bol arménsky spisovateľ a národný buditeľ, zakladateľ novej arménskej literatúry a literárneho jazyka, pedagóg a etnograf.[1]
Chačatur Abovjan | |
arménsky spisovateľ a národný buditeľ | |
Narodenie | 15. október 1809 Khanakher pri Jerevane |
---|---|
Odkazy | |
Commons | Chačatur Abovjan |
Dielo
upraviťAbovjan bol ovplyvnený pokrokovými osobnosťami v Európe a ruskými revolučnými demokratmi. Jeho základným dielom bol román "Rany Arménska" (orig. Verkh Hajastani) (1841, vyšlo 1858), ktorý položil základy súčasnej arménskej literatúry a jazyka. Popisuje boj Arménov za slobodu v období rusko-iránskej vojny (1826-1828).[1]
Okrem románov písal poviedky, črty, divadelné hry, bájky a verše. Prekladal do arménčiny diela veľkých gréckych, nemeckých a ruských spisovateľov. Jeho tvorba mala pre arménsku literatúru obrovský význam. Bol prvým arménskym detským spisovateľom. V čase, keď bola arménska literatúra preniknutá náboženským duchom a keď sa duchovenstvo snažilo uchovať pri živote starý arménsky jazyk, Abovjan písal v súčasnom jazyku, zrozumiteľnom obyčajným ľuďom.
Bol propagátorom všeobecného svetského bezplatného vzdelávania, nediskriminovaného pohlavím.[1]
Referencie
upraviť- ↑ a b c Abovjan, Chačatur. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 26.