Chan Fej
Chan Fej (čín. 韓非, pchin-jin: Hán Fēi) bol čínsky filozof, ktorý spolu s Li S’om, rozvinul Sün-c’ovu filozofiu v doktrínu legizmu. Na rozdiel od iných slávnych filozofov tej doby bol Chan Fej členom vládnucej aristokracie – narodil sa do vládnucej rodiny štátu Chan v priebehu záverečnej fázy obdobia bojujúcich štátov. V tomto kontexte sú niektorými autormi jeho diela považované za adresované jeho bratrancovi, kráľovi štátu Chan.[1] Po mnohých rokoch na čchinskom dvore bol Chan Fej perzekvovaný svojim kolegom Li S’om a spáchal vo väzení samovraždu.
| Chan Fej 韓非 | |
| čínsky filozof a politik | |
| Narodenie | približne 280 pred Kr. štát Chan |
|---|---|
| Úmrtie | 233 pred Kr. štát Čchin |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Chan Fej (plné texty diel autora) |
| Commons |  Chan Fej |
„Chan Fej“ je vlastné meno tohto filozofa. „Chan Fej-c’“ (韓非子) sa potom najčastejšie používa na označenie knihy, ktorú napísal. Slovo „c’“ je však často pridávané k menám čínskych filozofov ako čestné prízvisko (znamená „majster“), „Chan Fej-c’“ sa niekedy tiež používa aj ako označenie osoby tohto filozofa.
Legalizmus upraviť
Chan Fejova filozofia nazývaná legalizmus (niekedy tiež používané označenie legizmus) je zameraná na vládcu. Podľa jeho filozofie vládca pevne ovláda štát za pomoci troch konceptov: svoje mocenské pozície (勢, š’), určitých techník (術, šu) a zákonov (法, fa). Legizmus vychádza z predpokladu, že každý koná v súlade s jediným princípom: vyhýbanie sa trestu za súčasné snahy dosiahnuť zisk. Zákony preto musia tvrdo trestať akékoľvek nežiaduce konanie a súčasne odmeňovať tých, ktorí zákony dodržiavajú (pozri legalizmus).
Legalizmus syntetizoval idey Šang Janga, Šen Pu-chaja a Šen Taoa. Od Šang Janga prevzal jeho dôraz na zákony, od Šen Pu-chaja dôraz na techniky a od Šen Tao názory na autoritu a legitimitu.
Okrem konfuciána Sün-c’a, ktorý bol Chan Fejovým a Li S’ovým učiteľom, bol ďalším z hlavných zdrojov jeho politických teórií Lao-c’ove taoistické dielo Tao Te ťing, ktoré interpretoval ako politický text a ku ktorému napísal komentár (kapitoly 20 a 21 v jeho knihe Chan Fej-c’). Tao videl ako prirodzený zákon, ktorý je každý a všetko prinútené dodržiavať. Súčasne veril, že ideálny vládca vydáva zákony rovnako ako nevyhnutná prírodná sila, ktoré ľudia nemôžu odporovať.
Jeho filozofia mala veľký vplyv na kráľa štátu Čchin a neskoršieho prvého cisára zjednotenej Číny Čchin Š’-chuang-tiho a stali sa jedným z vodcovských princípov vládcovej politiky.[2] Po predčasnom páde dynastie Čchin bola Chan Fejova filozofia nasledujúcou dynastiou Chan oficiálne hanobená. Aj napriek svojmu vyvrženeckému postaveniu v priebehu histórie cisárskej Číny Chan Fejova politická teória aj naďalej silne ovplyvňovala každú nasledujúcu dynastiu a konfuciánsky ideál vlády bez zákonov nebol nikdy uskutočnený.
Chan Fejova filozofia bola predmetom obnoveného záujmu za vlády Komunistickej strany pod vedením Mao Ce-tunga, ktorý sám niektoré z jej zásad obdivoval.
Chan Fejovo úplné zaznamenané dielo je zhromaždené v spise Chan Fej-c’, knihe o 55 kapitolách. Tento spis je významný aj ako jediný zachovaný zdroj početných príbehov z obdobia bojujúcich štátov.
Zoznam diel preložených do češtiny upraviť
- Chan-fej-c’. Preklad Lukáš Zádrapa. Vyd. 1. Zväzok I. Praha : Academia, 2011. 407 s. (Orient; zv. 12.) ISBN 978-80-200-1983-7.
- Chan-fej-c’. Preklad Lukáš Zádrapa. Vyd. 1. Zväzok II. Praha : Academia, 2013. 372 s. (Orient; zv. 21.) ISBN 978-80-200-2227-1.
Referencie upraviť
- ↑ Watson, Burton: Han Fei Tzu: Basic Writings, 1964, str. 2. Kráľ, o ktorého ide, je zrejme buď kráľ An (238 pred Kr. až 230 pred Kr.), alebo jeho predchodca, kráľ Chuan-chuej (272 pred Kr. až 239 pred Kr.).
- ↑ SŁUPSKI, Zbigniew; LOMOVÁ, Olga. Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury. 1. vyd. Zväzok I : Dynastie Shang až období Válčících států. Praha : Karolinum, 2006. 140 s. ISBN 80-246-1267-4. S. 87.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chan Fej
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chan Fej na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).