Cold reading
Cold reading (doslova chladné čítanie) je spôsob, ktorým astrológovia, iluzionisti, jasnovidci, liečitelia, manipulátori a ďalší presviedčajú klienta, že poznajú všetko o jeho osobnosti a problémoch. Ide o súhrn viacerých techník, ktorých príkladom sú vhodne kladené otázky, analýza hovoreného prejavu, čítanie reči tela, posudzovanie vzhľadu klienta (pohlavie, oblečenie, rasy či etnicity, atď), a pomocou ktorých dokáže užívateľ chladného čítania (pre nejednotnosť názvu bude v nasledujúcom texte použitý nepresné označenie „jasnovidec“, či „vykladač“) vzbudiť u svojho náprotivku dojem, že o ňom vie viac, než je v skutočnosti pravda.
Techniky chladného čítania upraviť
Psychológ Ray Hyman uvádza, že pre úspešné použitie chladného čítania je potrebné dodržať nasledujúce „trináctoro“:[1]
- Sebaistota vykladača.
- Využitie aktuálnych štatistických dát.
- Priateľská atmosféra pri sedeniach.
- Kooperácia protistrany.
- Využitie očakávaných propriet (krištáľová guľa, tarotové karty a pod.)
- Vopred pripravené všeobecné frázy.
- Všímanie si detailov.
- Snaha získať od klienta čo najviac informácií.
- Vykladač musí vedieť dobre počúvať.
- Použitie dramatických efektov.
- Vytváranie dojmu, že vykladač vie viac, než hovorí.
- Lichotenie klientovi.
- Hovoriť klientovi to, čo chce počuť.
Vojtěch Mornstein uvádza, že veľa sa dá vyčítať už zo samotného faktu, že sa niekto na jasnovidca obracia, pretože to tak väčšinou býva v určitých životných situáciách. Zdôrazňuje, že je potrebné určiť, čo chce klient počuť a nezabudnúť ho pochváliť.[2]
Štatistiky upraviť
Vykladač vychádza z premisy, že ľudia majú viac spoločného, než odlišného a ich problémy zvyčajne mávajú rovnaký pôvod. Ľudia jasnovidca navštevujú zvyčajne preto, že potrebujú niekoho, kto ich vypočuje.
Vhodne kladené otázky upraviť
Jasnovidec má vopred pripravené frázy, ktorými nenápadne z klienta dostáva informácie o jeho stave. Klient si neuvedomuje, že informácie, ktoré mu vykladač hovorí, sú len prerozprávané odpovede, ktoré mu sám povedal.
Paušálne popisy upraviť
Jasnovidec využíva všeobecne platné paušálne opisy, s ktorými sa ľudia radi stotožňujú. Takými sú skryté lichôtky a veci, ktoré radi ľudia počujú, aj keď nemusia byť pravdivé. Účinné je, keď jasnovidec hovorí klientovi to, čo chce klient počuť. Tým utvrdzuje klienta v jeho presvedčení a vzbudzuje v ňom dojem, že naozaj vie o čom hovorí.
Klam osobnej validácie upraviť
Klient paušálne popisy akceptuje ako individuálne charakteristiky. Preto pri použití takýchto hodnotení klienti ľahko podľahnú dojmu, že jasnovidec, či iný používateľ chladného čítania, vie naozaj aj to, čo by vedieť nemal. Úspešnosť osobnej validácie je tým úspešnejšia, čím viac je vykladač považovaný za kompetentného, metóda za plauzibilnú a náročnú (na informácie, čas a výpočty) a ak je klientovi vsugerované, že ide naozaj o vysoko individualizovaný prístup.
Referencie upraviť
- ↑ HYMAN, Ray. Cold Reading: How to Convince Strangers That You Know All About Them. The Zetetic (v súčasnosti Skeptical Inquirer). 1977, roč. 1, čís. 2, s. 18-37. Dostupné online.
- ↑ MORNSTEIN, Vojtěch. A přece se netočí: Podvody, léčitelé šarlatáni a šejdířský biznis v kostce. Praha : KLIKA, 2012. 240 s. ISBN 978-80-87373-31-6. Heslo Cold reading, s. 57-58.
Zdroje upraviť
- [1] Archivované 2014-07-06 na Wayback Machine
- [2]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cold reading na českej Wikipédii.