Dávidov prak (hebr. קלע דוד‎;) je izraelský raketový systém protivzdušnej obrany krátkeho a stredného dosahu. Je určený na likvidáciu balistických rakiet dlhého dosahu alebo pomalšie letiacich striel s plochou dráhou letu.

Raketový system Dávidov prak

Test z decembra 2015, pri ktorom raketa úspešne zničila svoj cieľ
Typ: Systém protivzdušnej obrany
Miesto pôvodu: Izrael Izrael / USA USA
História služby
V službe: 2. apríl 2017 – súčasnosť
História výroby
Konštruktér: Rafael Advanced Defense Systems
Základné údaje
Zameriavanie: radarové / elektro-optické

Spolu so systémom Iron Dome (Železná kupola) a Arrow (Šíp) tvorí viacúrovňovú protivzdušnú obranu Izraela.

Dávidov prak je výsledkom spolupráce izraelskej spoločnosti Rafael Advanced Defense Systems a americkej firmy Raytheon, ktorá vyvinula strely Stunner. Rádiolokátor je produktom izraelskej firmy Elta.

Od roku 2006 do roku 2016 prispeli Spojené štáty na vývoj systému čiastkou 1,413 mld. USD.

Vznik a vývoj upraviť

V auguste 2008 Izrael a USA podpísali oficiálnu dohodu o spolupráci pri vývoji systému Dávidov prak. V decembri 2015 boli úspešne ukončené predprodukčné testy systému a v marci 2016 začali Izraelské vzdušné sily integráciu Dávidovho praku do svojho viacúrovňového systému protivzdušnej obrany.[1] Dňa 2. apríla 2017 oznámil izraelský premiér Benjamin Netanjahu, že Dávidov prak je plne operačne spôsobilý.[1]

Popis upraviť

Nepriateľské ciele zachytáva Dávidov prak pomocou viacúčelového rádiolokátora Elta EL/M-2084. Po zachytení cieľa posiela radar súradnice do centra bojového riadenia, ktoré zvolí vhodnú obrannú taktiku. V prípade potreby vystrelí raketu Stunner, ktorej úlohou je eliminácia cieľa.[2] Rakety sú umiestnené na odpaľovacích zariadeniach, pričom na každom z nich môže byť až 16 rakiet. Odhadovaná cena rakety Stunner je 1 mil. USD.[3] Systém dokáže ničiť rakety vystrelené zo vzdialenosti 40−300 km, t.j. tie, ktoré vlastní Hizballah v Libanone, Irán alebo Sýria. Dávidov prak je navrhnutý tak, aby bol schopný zničiť strely, na ktorých dolet a trajektóriu letu nie sú systémy Železná kupola a Šíp optimalizované.

Referencie upraviť