DDR-Oberliga bola najvyššia futbalová liga v Nemeckej demokratickej republike. Liga bola založená v roku 1948 a nahradila tak ligový systém z čias nacistického Nemecka. Po zjednotení Nemecka východonemecké ligy zanikli a kluby, ktoré v nich hrali boli preradené do rôznych (západo) nemeckých futbalových súťaží.

DDR-Oberliga
Založená
1948
Štát
Nemecká demokratická republika Nemecká demokratická republika
Nižšia liga
DDR-Liga
Počet tímov
14
Poháre
FDGB-Pokal
Posledný víťaz (1990/91)
FC Hansa Rostock

História upraviť

 
Pohár pre víťaza DDR-Oberliga (DDR-Meisterschale)

V časoch nacistického Nemecka boli futbalové súťaže reorganizované do systému označovaného ako Gauliga. Už zo samotného názvu tohto systému vyplýva, že bolo vytvorených viacero samostatných súťaží, ktoré boli rozdelené geograficky podľa regiónov vtedajšieho Nemecka. V prvej sezóne v roku 1933 bolo vytvorených celkom 16 Gaulíg. Víťazi jednotlivých súťaží sa následne stretávali v celoštátnom play-off, z ktorého následne vyšiel konečný víťaz, ktorý získal nemecký majstrovský titul. Gauliga sa nedočkala ani konca druhej svetovej vojny, kedy musela byť v poslednom roku vojny prerušená. Po vojne už systém Gauligy nebol obnovený. V rámci celého okupovaného Nemecka začali vznikať nezávisle od seba rôzne futbalové súťaže, ktoré nahradili práve systém z predchádzajúcej éry. V sovietskej okupačnej zóne bola neoficiálna súťaž vytvorená v roku 1948 pod menom Fußball-Ostzonenmeisterschaft, v preklade „futbalové majstrovstvá východnej zóny“. Každá z nemeckých krajín, ktoré sa v tejto okupačnej zóne nachádzali mala v tejto súťaži dvoch zástupcov, ktorí hrali medzi sebou vyraďovací systém. Víťaz sa stal de-facto prvým majstrom Nemeckej demokratickej republiky (uznaným dodatočne po vzniku štátu).

Vznik súťaže upraviť

Oficiálna súťaž vznikla so vznikom NDR v roku 1949 pod názvom DS-Oberliga (Deutscher Sportausschuss Oberliga). Svoj neskorší názov DDR-Oberliga dostala až v roku 1958. Počiatky súťaže boli poznačené častými zmenami v počte účastníkov ligy, počte zostupových pozícií, ale predovšetkým častými zmenami názvov klubov, ktoré túto súťaž hrali. V rámci Východného Nemecka nezostal z politických dôvodov prakticky žiadny predvojnový futbalový klub, skoro všetky boli vytvorené až po vojne tak, aby boli po všetkých stránkach v súlade s novou ideológiou krajiny. K stabilizácií súťaže došlo až v sezóne 1954/55, kedy bol počet účastníkov súťaže stanovený na čísle 14. Tento počet vydržal až do zániku súťaže po zjednotení Nemecka.

Zánik súťaže upraviť

Po zjednotení Nemecka v roku 1990 sa odohrala ešte jedna sezóna všetkých futbalových súťaží vo Východnom Nemecku. Za poslednú sezónu je teda považovaný ročník 1990/91. Tento ročník bol neskôr oficiálne premenovaný na NOFV-Oberliga, teda Nordostdeutsche Fußballverband Oberliga. Podľa poradia, na ktorom jednotlivé kluby v jednotlivých súťažiach skončili, boli v nasledujúcej sezóne zaradené do (západo) nemeckých súťaží. Do najvyššej nemeckej súťaže Bundesligy sa dostali prvé dve mužstva z tabuľky a to posledný majster východonemeckej ligy FC Hansa Rostock a druhý tím tabuľky Dynamo Dresden. Ďalších 10 tímov bolo preradených do 2. Bundesligy a posledné dva kluby museli hrať v ďalšom ročníku 3. nemeckú liga.

Hrací systém upraviť

Hracia doba bola zachovaná už z predvojnového obdobia, keď sa hralo systémom jeseň – jar. Iba na krátky čas medzi rokmi 1956 a 1960 sa zmenil systém podľa sovietskeho vzoru na jar – jeseň. Práve prechod na nový (sovietsky) systém spôsobil, že sa v roku 1955 hrala jedna, tzv. prechodná sezóna, ktorú vyhral klub Wismut Karl-Marx-Stadt. Táto sezóna sa však nepovažuje za riadnu a preto sa klubu, ktorý v nej vyhral, neráta daný titul k ostatným. Samotný hrací systém bol klasický, keď každý klub hral raz doma a raz vonku s každým súperom z tabuľky (Teda v prípade, ak súťaž mala 14 členov, hralo sa spolu 26 zápasov, 13 doma, 13 vonku.). Jediná výnimka je sezóna 1961/62, kedy sa súťaž vracala k pôvodnému nemeckému systému jeseň – jar. Vtedy hrali tímy až 3 zápasy s každým súperom, raz doma, raz vonku a raz na neutrálnej pôde. Počet zostupujúcich tímov sa ustálil v roku 1954 na dva. Kluby, ktoré zostúpili, hrali v nasledujúcom ročníku druhú ligu, ktorá sa nazývala DDR-Liga. Keďže druhá najvyššia východonemecká súťaž sa väčšinu svojej existencie delila na skupiny podľa územia štátu, zostupujúce kluby vypadávali podľa svojej geografickej polohy.

Politické vplyvy upraviť

Východonemecký futbal, podobne ako ostatné športy v krajine, bol často pod silným politickým vplyvom. Tento vplyv sa prejavil už v prvej sezóne v roku 1948, ktorá sa odohrala ešte v rámci sovietskej okupačnej zóny, kedy sovietske okupačné úrady zakázali z politických dôvodov víťazovi súťaže účasť v bojoch o celonemecký titul. Klub SG Planitz sa tak vôbec nemohol uchádzať o nemecký titul[1].

Ďalším klubom, ktorý doplatil na politické rozhodnutie bol klub BSG Turbine Halle. Tento získal na prelome 40tych a 50tych rokov dva majstrové tituly, no ani to nezabránilo nútenému preradeniu celého futbalového oddielu do iného klubu už dva roky po poslednom titule[2]. BSG Turbine Halle bolo dokonca preradené až do tretej najvyššej súťaže. Nový klub však až do zániku súťaže nedokázal nadviazať na úspechy svojho predchodcu.

Klubom, ktorý tiež postihli politické rozhodnutia komunistického vedenia krajiny, bol majster zo sezóny 1953 SG Dynamo Dresden. Hneď nasledujúcu sezónu sa úspešný futbalový oddiel musel nútene na základe rozhodnutia šéfa tajnej polície Ericha Mielkeho presunúť do Východného Berlína a hrať za predchodcu neskoršieho klubu Berliner FC Dynamo. Erich Mielke bol totiž presvedčený, že úspešný by mal byť predovšetkým klub z hlavného mesta a nie kluby z regiónov[3]. Dynamo Dresden bolo taktiež preradené do druhej ligy. Podobne, ako v prípade BSG Turbine Halle, ani tu nebol nový klub v lige vôbec úspešný a po čase dokonca zostúpil.

Politické rozhodnutie zasiahlo tiež klub BSG Wismut Aue. Neďaleko mesta Aue, kde tento klub sídlil sa nachádzalo väčšie mesto Chemnitz, ktoré bolo v roku 1953 z politických dôvodov premenované na Karl-Marx-Stadt. Keďže však Karl-Marx-Stadt nemalo v lige vlastný tím, politickí predstavitelia krajiny v roku 1954 rozhodli, že tím z Aute sa premenuje na SC Wismut Karl-Marx-Stadt, no nepresťahuje sa. Klub v tejto bizarnej situácií dokázal získať v druhej polovici 50tych rokov tri majstrovské tituly.

Ďalším klubom, ktorého postihli politické rozhodnutia predstaviteľov štátu bol Vorwärts der KVP Leipzig. V tomto prípade sa jednalo o vojenský klub, takže ako vojenský útvar sa musel na základe politického rozhodnutia viackrát sťahovať. V roku 1953 padlo rozhodnutie, že klub bude prevelený do hlavného mesta. Po presťahovaní do Východného Berlína sa klubu podarilo od roku 1958 do roku 1969 získať šesť majstrovských titulov. Avšak už dva roky po poslednom titule bolo opätovne rozhodnuté, že klub už pod názvom FC Vorwärts Berlin sa opäť presťahuje, tento raz do mesta Frankfurt nad Odrou, kde vznikol nový tím FC Vorwärts Frankfurt. Ani tento však nedokázal nadviazať na úspechy predchodcu.

Politické rozhodnutia veľmi zasiahli tiež futbal v meste Lipsko. Mesto najprv v roku 1953 prišlo o vojenský klub Vorwärts der KVP Leipzig, ktorý sa musel presťahovať do iného mesta. V meste však zostali dva kluby, a to BSG Chemie a SC Rotation. BSG Chemie dokonca získalo dva majstrovské tituly, posledný v roku 1964. Napriek tomu padlo rozhodnutie, že dva menované kluby sa spoja do jedného, čím vznikol nový klub SC Leipzig. Klub BSG Chemie tak musel byť založený v podstate opäť. Od tejto udalosti už žiadny klub z Lipska nezískal majstrovský titul.

V roku 1953 tiež bolo rozhodnuté, že v Sasku je dostatok futbalových klubov, naopak na severe krajiny nebol žiadny. Preto sa musel klub BSG Empor Lauter presunúť na sever do mesta Rostock, kde vznikol nový klub SC Empor Rostock.

V roku 1974 vyhral klub 1. FC Magdeburg Pohár víťazov pohárov. Ako jediný východonemecký klub zvíťazil v jednom z európskych pohárov, no aj v tomto prípade sa musel neskôr podvoliť politickému rozhodnutiu. Ako víťaz Pohára víťazov pohárov mal nastúpiť do zápasu Superpohára UEFA proti víťazovi Pohára majstrov európskych krajín, ktorým bol však v danom roku Bayern Mníchov. Keďže sa jednalo o tím zo Západného Nemecka, k vzájomnému zápasu vôbec neprišlo.

V 70tych rokoch vládli vo Východom Nemecku dva kluby, SG Dynamo Dresden a 1. FC Magdeburg. Vtedy zasiahol opäť šéf tajnej polície Erich Mielke, ktorý bol stále nespokojný, že lige vládnu kluby z regiónov. Tento raz však nesiahol k presunu hráčov, ale rozhodol sa, že tajná polícia začne ovplyvňovať zápasy tak, aby pomohli jeho obľúbenému policajnému klubu z hlavného mesta Berliner FC Dynamo. Vďaka tejto silnej podpore získalo BFC Dynamo od roku 1979 desať majstrovských titulov v rade[4]. Nešportové dôvody úspechu tohto klubu sa prejavili na európskej scéne, kde klub v tomto období vypadával často už v prvom kole.

Kluby, ktoré vyhrali titul (podľa počtu) upraviť

Víťazi najvyššej ligovej súťaže
Klub Tituly Víťazné ročníky
 Berliner FC Dynamo 10 1979, 1980, 1981, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1988
Dynamo Dresden 8 1953, 1971, 1973, 1976, 1977, 1978, 1989, 1990
1. FC Frankfurt 6 1958, 1960, 1962, 1965, 1966, 1969
FC Erzgebirge Aue 3 1956, 1957, 1959
FC Carl Zeiss Jena 3 1963, 1968, 1970
1. FC Magdeburg 3 1972, 1974, 1975
FSV Zwickau 2 1948, 1950
Turbine Halle 2 1949, 1952
FC Rot-Weiß Erfurt 2 1954, 1955
BSG Chemie Leipzig 2 1951, 1964
Chemnitzer FC 1 1967
FC Hansa Rostock 1 1991

Víťazi jednotlivých ročníkov upraviť

DDR-Oberliga (1948 – 1991)
Ročník Majster 2. miesto 3. miesto
1948 SG Planitz (1) SG Freiimfelde Halle
1949 ZSG Union Halle (1) SG Fortuna Erfurt
1949 – 1950 ZSG Horch Zwickau (2) SG Dresden-Friedrichstadt BSG Motor Dessau
1950 – 1951 BSG Chemie Leipzig (1) BSG Turbine Erfurt BSG Motor Zwickau
1951 – 1952 BSG Turbine Halle (2) SG Volkspolizei Dresden BSG Chemie Leipzig
1952 – 1953 SG Dynamo Dresden (1) BSG Wismut Aue BSG Motor Zwickau
1953 – 1954 BSG Turbine Erfurt (1) BSG Chemie Leipzig SG Dynamo Dresden
1954 – 1955 BSG Turbine Erfurt (2) SC Wismut Karl-Marx-Stadt SC Rotation Leipzig
1956 SC Wismut Karl-Marx-Stadt (1) SC Aktivist Brieske-Senftenberg SC Lokomotive Leipzig
1957 SC Wismut Karl-Marx-Stadt (2) ASK Vorwärts Berlin SC Rotation Leipzig
1958 ASK Vorwärts Berlin (1) SC Motor Jena SC Aktivist Brieske-Senftenberg
1959 SC Wismut Karl-Marx-Stadt (3) ASK Vorwärts Berlin SC Dynamo Berlin
1960 ASK Vorwärts Berlin (2) SC Dynamo Berlin SC Lokomotive Leipzig
1961 – 1962 ASK Vorwärts Berlin (3) SC Empor Rostock SC Dynamo Berlin
1962 – 1963 SC Motor Jena (1) SC Empor Rostock ASK Vorwärts Berlin
1963 – 1964 BSG Chemie Leipzig (2) SC Empor Rostock SC Leipzig
1964 – 1965 ASK Vorwärts Berlin (4) SC Motor Jena BSG Chemie Leipzig
1965 – 1966 FC Vorwärts Berlin (5) FC Carl Zeiss Jena 1. FC Lokomotive Leipzig
1966 – 1967 FC Karl-Marx-Stadt (1) 1. FC Lokomotive Leipzig BSG Motor Zwickau
1967 – 1968 FC Carl Zeiss Jena (2) FC Hansa Rostock 1. FC Magdeburg
1968 – 1969 ASK Vorwärts Berlin (6) FC Carl Zeiss Jena 1. FC Magdeburg
1969 – 1970 FC Carl Zeiss Jena (3) FC Vorwärts Berlin SG Dynamo Dresden
1970 – 1971 SG Dynamo Dresden (2) FC Carl Zeiss Jena Hallescher FC Chemie
1971 – 1972 1. FC Magdeburg (1) Berliner FC Dynamo SG Dynamo Dresden
1972 – 1973 SG Dynamo Dresden (3) FC Carl Zeiss Jena 1. FC Magdeburg
1973 – 1974 1. FC Magdeburg (2) FC Carl Zeiss Jena SG Dynamo Dresden
1974 – 1975 1. FC Magdeburg (3) FC Carl Zeiss Jena SG Dynamo Dresden
1975 – 1976 SG Dynamo Dresden (4) Berliner FC Dynamo 1. FC Magdeburg
1976 – 1977 SG Dynamo Dresden (5) 1. FC Magdeburg FC Carl Zeiss Jena
1977 – 1978 SG Dynamo Dresden (6) 1. FC Magdeburg Berliner FC Dynamo
1978 – 1979 Berliner FC Dynamo (1) SG Dynamo Dresden FC Carl Zeiss Jena
1979 – 1980 Berliner FC Dynamo (2) SG Dynamo Dresden FC Carl Zeiss Jena
1980 – 1981 Berliner FC Dynamo (3) FC Carl Zeiss Jena 1. FC Magdeburg
1981 – 1982 Berliner FC Dynamo (4) SG Dynamo Dresden 1. FC Lokomotive Leipzig
1982 – 1983 Berliner FC Dynamo (5) FC Vorwärts Frankfurt/Oder FC Carl Zeiss Jena
1983 – 1984 Berliner FC Dynamo (6) SG Dynamo Dresden 1. FC Lokomotive Leipzig
1984 – 1985 Berliner FC Dynamo (7) SG Dynamo Dresden 1. FC Lokomotive Leipzig
1985 – 1986 Berliner FC Dynamo (8) 1. FC Lokomotive Leipzig FC Carl Zeiss Jena
1986 – 1987 Berliner FC Dynamo (9) SG Dynamo Dresden 1. FC Lokomotive Leipzig
1987 – 1988 Berliner FC Dynamo (10)     1. FC Lokomotive Leipzig SG Dynamo Dresden
1988 – 1989 SG Dynamo Dresden (7) Berliner FC Dynamo FC Karl-Marx-Stadt
1989 – 1990 SG Dynamo Dresden (8) FC Karl-Marx-Stadt 1. FC Magdeburg
1990 – 1991 FC Hansa Rostock (1) 1. FC Dynamo Dresden FC Rot-Weiß Erfurt

Najlepší strelci upraviť

Rok Hráč Klub Góly
1949/50   Heinz Satrapa ZSG Horch Zwickau 23
1950/51   Johannes Schöne BSG Rotation Babelsberg 38
1951/52   Rudolf Krause a   Kurt Weißenfels BSG Chemie Leipzig a BSG Lokomotive Stendal 27
1952/53   Harry Arlt BSG Rotation Dresden 26
1953/54   Heinz Satrapa a   Siegfried Vollrath BSG Wismut Aue a BSG Turbine Erfurt 21
1954/55   Willy Tröger SC Wismut Karl-Marx-Stadt 22
1956   Ernst Lindner BSG Lokomotive Stendal 18
1957   Heinz Kaulmann ASK Vorwärts Berlin 15
1958   Helmut Müller SC Motor Jena 17
1959   Bernd Bauchspieß BSG Chemie Zeitz 18
1960   Bernd Bauchspieß BSG Chemie Zeitz 25
1961/62   Arthur Bialas SC Empor Rostock 23
1962/63   Peter Ducke SC Motor Jena 19
1963/64   Gerd Backhaus BSG Lokomotive Stendal 15
1964/65   Bernd Bauchspieß BSG Chemie Leipzig 14
1965/66   Henning Frenzel 1. FC Lokomotive Leipzig 22
1966/67   Hartmut Rentzsch BSG Motor Zwickau 17
1967/68   Gerd Kostmann FC Hansa Rostock 15
1968/69   Gerd Kostmann FC Hansa Rostock 18
1969/70   Otto Skrowny BSG Chemie Leipzig 12
1970/71   Hans-Jürgen Kreische Dynamo Dresden 17
1971/72   Hans-Jürgen Kreische Dynamo Dresden 14
1972/73   Hans-Jürgen Kreische Dynamo Dresden 26
1973/74   Hans-Bert Matoul 1. FC Lokomotive Leipzig 20
1974/75   Manfred Vogel Hallescher FC Chemie 17
1975/76   Hans-Jürgen Kreische Dynamo Dresden 24
1976/77   Joachim Streich 1. FC Magdeburg 17
1977/78   Klaus Havenstein BSG Chemie Böhlen 15
1978/79   Joachim Streich 1. FC Magdeburg 23
1979/80   Dieter Kühn 1. FC Lokomotive Leipzig 21
1980/81   Joachim Streich 1. FC Magdeburg 20
1981/82   Rüdiger Schnuphase FC Carl Zeiss Jena 19
1982/83   Joachim Streich 1. FC Magdeburg 19
1983/84   Rainer Ernst Berliner FC Dynamo 20
1984/85   Rainer Ernst Berliner FC Dynamo 24
1985/86   Ralf Sträßer 1. FC Union Berlin 14
1986/87   Frank Pastor Berliner FC Dynamo 17
1987/88   Andreas Thom Berliner FC Dynamo 20
1988/89   Torsten Gütschow Dynamo Dresden 17
1989/90   Torsten Gütschow Dynamo Dresden 18
1990/91   Torsten Gütschow Dynamo Dresden 20

Referencie upraviť

  1. 100 Jahre Fußball in Zwickau [online]. fsv-zwickau.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  2. Turbine-Sportplatz - "Der Felsen" [online]. turbinehalle.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.
  3. Klaus Sammer über Dynamo Dresden, einen Club, in dem sich beispielhaft deutsche Geschichte spiegelt: "Mehr war in der DDR nicht zu erreichen" [online]. berliner-zeitung.de, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online. Archivované 2016-08-13 z originálu.
  4. The forgotten story of ... East Germany's DDR-Oberliga [online]. theguardian.com, 22. októbra 2009, [cit. 2017-08-02]. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku DDR-Oberliga na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).