Dalibor Karvay

Slovenský huslista

Dalibor Karvay (* 24. júl 1985, Martin) je slovenský husľový virtuóz.[1]

Dalibor Karvay
Dalibor Karvay
Základné informácie
Narodenie 24. júl 1985 (38 rokov)
Vrútky, ČSSR, dnes Slovensko
Pôsobenie huslista,
Hrá na nástrojoch husle
Webstránka daliborkarvay.com

Zo života upraviť

Od detstva preukazoval pozoruhodný hudobný talent. Vo veku troch rokov začal hrať na husliach pod vedením svojho otca. Už počas štúdia na Základnej umeleckej škole vo Vrútkach urobil niekoľko nahrávok pre Slovenský rozhlas v Bratislave. Absolvoval mimoriadne štúdium na Žilinskom konzervatóriu u prof. Bohumila Urbana a od roku 1999 študoval na Viedenskom konzervatóriu v triede svetoznámeho prof. Borisa Kuschnira. Zúčastnil sa taktiež viacerých majstrovských kurzov u uznávaných pedagógov – Eduard Grach, Mintscho Mintschev, Herman Krebbers.[1]

Medzi jeho najvýznamnejšie úspechy patrí víťazstvo na stretnutí mladých hudobníkov v Córdobe (1996), cena Eurovízie – Grand Prix Mladý hudobník roka (2002), prvé miesto na súťaži Tibora Vargu (2003), cena Medzinárodnej tribúny mladých interpretov New Talent (2005), víťazstvo na súťaži Davida Oistracha v Moskve (2008).[1]

Pozoruhodný bol aj koncert pre princa Charlesa z Walesu v roku 2003 vo Windsor Castle za spoluúčasti Mstislava Rostropoviča. Opakovane prijal pozvanie na Seiji Ozawa International Academy vo Švajčiarsku. V roku 2009 získal cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za vynikajúce umelecké výsledky a úspešnú medzinárodnú reprezentáciu slovenského interpretačného umenia. Nadácia Tatra banky mu v roku 2011 udelila cenu „Mladý tvorca” v kategórii hudba. 

Ako sólista spolupracoval s renomovanými dirigentmi ako Leif Segerstam, Ion Marin, Hiroyuki Iwaki, Jaap van Zweden, Marek Janowski, Alexander Rahbari, Roman Kofman, Benjamin Wallfisch, Ondrej Lenárd, Oliver Dohnányi, Leoš Svárovský a ďalší. Medzi orchestre, s ktorými hral ako sólista, patria Rundfunk-Symfonie Orchester Berlin, English Chamber Orchestra, Camerata Salzburg, Orchestra Ensemble Kanazawa, Česká filharmonie, Nationaltheater-Orchester Mannheim, Radio-Symphonie Orchester Wien, Wiener Kammerorchester, Het Gelders Orkest, Solistes Européens, Luxembourg, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátny komorný orchester Žilina a mnohé ďalšie.[1]

Intenzívne sa venuje aj komornej hre, pričom spolupracuje so špičkovými umelcami, ako Radek Baborák, Julian Rachlin, Wenzel Fuchs, Boris Kuschnir, Daniel Buranovský a iní. Od roku 2014 pôsobí pedagogicky na – Musik und Kunst Privatuniversität der Stadt Wien. Dalibor Karvay hrá na husliach vyrobených viedenskou husliarkou Juliou Mariou Pasch.

Ocenenia [1] upraviť

  • 1993Medzinárodná husľová sútaž Jaroslava Kociana, Ústí nad Orlicí (International Kocián Violin Competition) – 1. cena (ako sedemročný)
  • 1994Detský hudobný festival Jána Cikkera, Banská Bystrica – 1. cena
  • 1996Medzinárodná súťaž, Córdoba – 1. cena
  • 1996Talentárium, Zlín – 1. cena
  • 2002Medzinárodná súťaž Eurovision Young Musicians, Berlín – 1. cena
  • 2002Fidelio-Wettbewerb, Viedeň – 1. cena
  • 2003Medzinárodná husľová súťaž Tibora Vargu, Sion – 1. cena
  • 2005Medzinárodná tribúna mladých interpretov (UNESCO) v rámci BHS – 1. cena, držiteľ ocenenia New Talent
  • 2008Víťazstvo na súťaži Davida Oistracha v Moskve
  • 2009 – Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za vynikajúce umelecké výsledky a úspešnú medzinárodnú reprezentáciu slovenského interpretačného umenia. 
  • 2011 – Cena Nadácie Tatra banky „Mladý tvorca” v kategórii hudba
  • 2017Krištáľové krídlo za rok 2016 v kategórii hudba [2]

Diskografia upraviť

diskografia nie je úplná

  • 1995 ProfilOpus 912540-2, EAN 8584019 254026, CD,
  • 200? 55-členný orchester, Golden Violin – Zlaté husle -, CD – (Zlaté husle vedie Martin Sleziak, Miroslav Dvorský, Dalibor Karvay, Jiří Stivín)[3]
  • 2016 Dalibor Karvay: Tchaikovsky – Feeling, EAN 8588003 267191, CD
  • 2016 Mozart: Horn Concertos, Quintet – Supraphon, CD

Referencie upraviť

  1. a b c d e Dalibor Karvay [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2017-04-11]. Dostupné online.
  2. Laureáti Krištáľového krídla za rok 2016 [online]. kristalovekridlo.sk, 2016-01-30, [cit. 2017-01-30]. Dostupné online.
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-02-02]. Dostupné online. Archivované 2016-08-14 z originálu.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť