David Starr Jordan
David Starr Jordan, Ph.D.,LL.D. (* 19. január 1851, Wyoming County, New York, USA – † 19. september 1931, Stanford, Kalifornia) bol americký zoológ, ichtyológ, botanik, pedagóg, eugenik a mierový aktivista; žiak Louisa Agassiza. Zabýval sa systematickou zoológiou; jeho formálna botanická autorská skratka je D.S.Jord.. Bol prezidentom Indiana University a bol zakladajúcim prezidentom Stanfordovej univerzity.[1]
David Starr Jordan | |
americký zoológ, ichtyológ, botanik, pedagóg, eugenik a mierový aktivista | |
Narodenie | 19. január 1851 Wyoming County, New York, USA |
---|---|
Úmrtie | 19. september 1931 (80 rokov) Stanford, Kalifornia, USA |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | David Starr Jordan (plné texty diel autora) |
Commons | David Starr Jordan |
Životopis
upraviťVyrástol na farme v rodine sedliaka v Gainesville vo Wyoming County, v severnej časti štátu New York. Jeho rodičia učinili neortodoxné rozhodnutie vzdelávať ho v miestnej dievčenskej škole.[2] V roku 1866 odišiel ako študent na novo založenú Cornell University, kde aj v roku 1872 získal magisterský titul. Od začiatku roku 1870 tu prednášal v obore botaniky. Na Cornell University sa stal členom bratstva Delta Upsilon. Koncom roku 1872 sa presťahoval do Indianapolisu, kde získal v roku 1875 na Indiana Medical College doktorát z medicíny.[3] V roku 1878 získal na Butler University ďalší doktorát (PhD). Ten istý rok bol vymenovaný za profesora prírodných vied na Indiana University Bloomington v Indiane. V roku 1885 sa potom na tejto univerzite stal prezidentom. V roku 1891 sa stal prvým prezidentom na Stanfordovej univerzite. V roku 1913 prešiel na pozíciu univerzitného kancelára, kde mal viac času na svoje mierové aktivity. Jordan odišiel do dôchodku v roku 1916.
Jeho prvá manželka Susan Bowen zomrela po 10 rokoch manželstva, s druhou manželkou, Jessie Knight, mali štyri deti.[2][4]
Kariéra
upraviťJeho učiteľ a vzor Louis Agassiz ho inšpiroval ku štúdiu ichtyológie. Pred nástupom na fakultu prírodných vied na Indiana University Bloomington v roku 1879 učil prírodopis na niekoľkých malých stredozápadných školách. V roku 1885 bol vo veku 34 rokov menovaný prezidentom Indiana University, a stal sa tak najmladším univerzitným prezidentom a prvým prezidentom na tejto univerzite, ktorý nebol menovaný ministrom.[3] Za jeho pôsobenia sa zlepšila ekonomická situácia a verejná imidž univerzity. Zdvojnásobil zápisné a zaviedol voliteľný systém, rovnaký ako na Cornell University, ktorý umožnil skoršie uplatnenie moderných osnov.[2]
V marci 1891 ho oslovili Leland a Jane Stanfordovi, ktorí mu navrhli predsedníctvo na ich novo otvorenej Kalifornskej univerzite Leland Stanford Junior University. Jordana doporučil Stanfordovym prezident Cornellu, Andrew White. Jeho vzdelávacia filozofia bola zhodná s víziou Stanfordovcov. Po konzultácii s manželkou Jordan návrh prijal.[2] V júni 1891 nastúpil na Stanford a okamžite sa pustil do náboru na fakultu, ktorej otvorenie bolo plánované na september toho roku. V krátkom čase vytvoril silný akademický tím s ktorým sa zoznámil v akademickom svete; z pätnástich zakladajúcich profesorov väčšina prišla z Indiana University alebo jeho alma mater – Cornellu. Počas svojho prvého roku na Stanford University bol nápomocný vo vytváraní morskej univerzitnej stanice Hopkins v Pacific Grove. Na Stanforde pôsobil ako prezident do roku 1913, potom prešiel na funkciu kancelára na ktorej pôsobil až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1916.[3] Kancelár bol tiež zvolený prezidentom Národnej asociácie vzdelávania (NEA).[5]
Okrem funkcie prezidenta Stanfordu bol známy tiež ako mierový aktivista.Argumentoval oi. tým, že vojna škodí ľudskému duchu, pretože odstraňuje najsilnejšie organizmy z genofondu.
Bol prezidentom Svetovej nadácii pre mier (World Peace Foundation) (1910 – 1914) a prezidentom Svetovej mierovej konferencie (World Peace Conference) v roku 1915 a bol tiež proti americkej angažovanosti v prvej svetovej vojne.[3]
V roku 1925 pôsobil ako expert obhajoby v Scopes Trial – tzv. Opičom procese.[3] V tom istom roku sa stal členom Bohemian Club – (súkromného pánskeho klubu)a bol členom univerzitného klubu v San Franciscu.[6] Od roku 1892 do roku 1903 pôsobil ako riaditeľ Sierra Clubu – (jedna z najstarších a najväčších základných ekologických organizácií v Spojených štátoch).[7]
Pôsobil ako člen predstavenstva prvej nadácie pre ľudské práva Human Betterment Foundation, eugenickej organizácie založenej v Pasadene v Kalifornii v roku 1928 „na konštruktívnu podporu a pomoc a pre vzdelávanie síl na ochranu a zlepšenie ľudského rodu v tele, mysli ,charaktere a občianstve". Slúžila predovšetkým pre kompiláciu a distribúciu informácií o nedobrovoľnej sterilizácii v legislatíve USA za účelom eugeniky.[8]
Prípad Jane Stanfordovej
upraviťV roku 1905 Jordan začal aktivity k zamaskovaniu údajnej vraždy otravou. Pani Stanfordová zomrela náhle počas dovolenky na Oahu, podľa miestneho koronera na otravu strychnínom. Jordan sa potom vydal na Havaj, najal lekára, aby prípad vyšetril a na záver vyhlásil, že v skutočnosti zomrela na zlyhanie srdca.[9][10] Jeho aktivity v tejto záležitosti boli predmetom špekulácií. Napr. že sa snažil chrániť meno univerzity.[9][11] Vzhľadom k tomu, že mal zložitý vzťah s Jane Stanfordovou a v tej dobe ho mala v pláne odstrániť z pozície na univerzite, bol osobný motív na jej smrti viac než podozrivý.[9][12]
Dedičstvo a odkaz
upraviťJeho starší syn Eric Knight (* 1903 – † 1926)[13] išiel v šľapajach svojho otca. Bol vo svete paleontológie považovaný za rastúcu hviezdu. Zomrel ale pri dopravnej nehode[14], čo bola pre jeho otca ťažká rana.[15]
Jordanove písomnosti a dokumenty sú uložené na Stanfordovej univerzite.[16] a Swarthmore College[3]
Referencie
upraviť- ↑ David Starr Jordan '72 [online]. Cornell Alumni News, 1899-5-10. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d JOHNSTON, Theresa. Meet President Jordan [online]. Stanford Magazine. Dostupné online. (anglicyk)
- ↑ a b c d e f David Starr Jordan Collected Papers (CDG-A), Swarthmore College Peace Collection [online]. [Cit. 2017-02-02]. Dostupné online. Archivované 2012-04-14 z originálu.
- ↑ David Starr Jordan [online]. [Cit. 2012-06-21]. Dostupné online.
- ↑ David Starr Jordan. The Independent, Jul 13, 1914. Dostupné online [cit. 2012-08-21].
- ↑ Dulfer & Hoag (1925). Our Society Blue Book. San Francisco: Dulfer & Hoag, pp. 177–178.
- ↑ Roster of Sierra Club Directors [online]. Sierra Club, [cit. 2010-02-02]. Dostupné online.
- ↑ "Human Sterilization Today," Human Betterment Foundation, 1938.
- ↑ a b c ROMNEY, Lee. The Alma Mater Mystery [online]. Los Angeles Times, 2003-10-10, [cit. 2012-12-19]. Dostupné online.
- ↑ MORRIS, A. D.. Review of The Mysterious Death of Jane Stanford. Hawaiian Journal of History (Hawaiian Historical Society), 2004, s. 195–197. Dostupné online [cit. 2012-12-21].
- ↑ CUTLER, Robert W. P.. The Mysterious Death of Jane Stanford. [s.l.] : Stanford University Press, 1 August 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-8047-4793-6.
- ↑ CARNOCHAN, W. B.. The Case of Julius Goebel: Stanford, 1905. The American Scholar (Phi Beta Kappa), 2003, roč. 3, čís. 72.
- ↑ GUÉRARD, Albert. Eric Knight Jordan, 1903–1926. Copeia, 1926, čís. 152.
- ↑ Eric Knight Jordan. Sigma Xi Quarterly, 1926, s. 55–56.
- ↑ Expedition to the Revillagigedo Islands, Mexico, in 1925. General Report. Proceedings of the California Academy of Sciences, 1926, s. 1–113. Dostupné online.
- ↑ Guide to the David Starr Jordan Papers [online]. [Cit. 2012-06-21]. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- Alice N. Hays, David S. Jordan: Bibliografia spisy 1871-1931. Stanford, 1952.
- Appletonova encyklopédia americké biografie (Appelton's Cyclopedia of American Biography)
- Jordan, D. S. & amp; Hubbs, C. L .: Record of fishes obtained by David Starr Jordan in Japan, 1922. Mem. Carnegie Mus. (1925)
- Edward McNally Burns, David S. Jordan: Prophet of Freedom. Stanford, 1953.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému David Starr Jordan
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku David Starr Jordan na českej Wikipédii.