Defektivita je porucha celistvosti osobnosti v jej vzťahoch k spoločenskému prostrediu, predovšetkým v pomere k výchove, k vzdelaniu a k práci. K defektivite vedie len taký defekt, ktorý nadobudol tzv. sociálne dimenzie, t. j. prestal byť záležitosťou osobnou a stal sa záležitosťou spoločenskou. Defektivita je predmetom defektológie.

Hlavné znaky defektivity upraviť

  1. porucha sa týka vzťahov k ľuďom nepostihnutým
  2. má charakter dialektický, t. j. spoločnosť pôsobí na postihnutého a postihnutý na to príslušne reaguje
  3. ide o dlhodobý proces
  4. nie je stavom trvalým, t. j. môže sa zhoršovať i zlepšovať, až sa aj vytratiť.

Formou a prejavom defektivity sú poruchy správania.


Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.