Devätoro

Devätoro je aj všeobecne číslovka vyjadrujúca pri pomnožných a podobných podstatných menách počet deväť alebo číslovka vyjadrujúca počet deväť ako súhrn.

Devätoro (iné názvy: Deviatka, Enneada/Enneáda [ starogr. Εννεάς – -Enneas - „deviatka“, „devätoro“ ], Pesedžet [po egyptsky pesedžet]) je niektorá z (presne alebo približne devätčlenných) skupín božstiev v egyptskej mytológii, ktoré sa viazali k určitému miestu alebo súboru mýtov.

Egypťania pripisovali mimoriadny význam číslu tri, zvykli vytvárať božské triády (napr. Memfidská triáda) a Devätoro bolo ako číslo 3×3 vyjadrením najvyššej božskej moci. Nemusel súhlasiť s počtom bohov v zoskupení.

V panteóne starovekého Egypta jestvovalo viacero Devätôr, z nich najvýznamnejšia bola Devätoro z Onu (Heliopolisu). Ďalej poznáme Devätoro z Abyda (zahŕňajúce siedem bohov) a Karnaku (v počte 15 bohov). Niektorí faraóni dokonca ustanovovali Devätorá obsahujúce ich zbožštené podoby. Najznámejším z nich je Sethi I., ktorý v chráme v Redesijah uctieval Devätoro zložené zo šiestich významných božstiev a troch podôb vlastnej kráľovskej osoby.

Onské Devätoro upraviť

Pôvod Onského Devätora (iné názvy: Iun(u)ské/Heliopoliské Devätoro, Onská/Iun(u)ská/Heliopoliská Deviatka, Onská/Iun(u)ská/Heliopoliská Enneada, Onská/Iun(u)ská/Heliopoliská Enneáda) nie je presne známy. Podľa starších hypotéz vzniklo ako protipól ku kultom iných bohov, obzvlášť Usireho, aby ňou kňazi z Onu propagovali vlastného slnečného boha Réa (ktorý bol stotožňovaný s Atumom). Ako sa však zdá, Devätoro bolo ustanovené v úpadkovom období Réovho kultu počas 6. dynastie a jeho zavedenie viedlo k obnoveniu moci slnečných kňazov.

Stvoriteľský mýtus upraviť

Podľa kozmogónie mesta On jestvoval na počiatku bezbrehý oceán prvotnej vody nazývaný Nun (Nu). Z neho povstal Atum, božský stvoriteľ uctievaný v One. S jeho „stvorením“ je spojená predstava prvotného pahorku benben vynárajúceho sa z vôd. Tento symbol sa objavuje neskôr v podobe obelisku po celom Egypte a dal meno aj Onskému chrámu Hewet-benben (Dom benben). V inej verzii mýtu sa Atum zrodil z lotosu, ktorý vyrástol z vôd Nun. Atum bol ako boh dokonalý a celistvý, obsahoval už všetko stvorenie, mužský aj ženský princíp. Z tejto svojej úplnosti stvoril dve božstvá – mužského Šova (vzduch alebo sucho) a ženskú Tefnut (vlhkosť). Podľa jedného podania Atum „vyprskol Šova a vypľul Tefnut“. Podľa iného, menej poetického podania stvoril bohov Atum masturbáciou. Zo spojenia Šova a Tefnut sa zrodili Geb (zem) a Nut (nebesá) a z ich spoločného objatia zasa štyria božskí súrodenci – Usire, Eset, Sutech a Nebtet – ktorí završujú Veľké Devätoro.

Prehľad onskej kozmogónie.
Slovensky: Nun (franc. Noun), Atum (Atoum), Re, Šov (Chou), Tefnut (Tefnout), Geb, Nut (Nout), Nebtet (Nephtys), Sutech (Set), Eset (Isis), Usir (Osiris), Hor (Horus)

Kráľovský mýtus upraviť

Na stvoriteľský mýtus nadväzuje mýtus o Usireovi a Esete, ktorý mal tvoriť spojenie medzi abstraktnou, bežným ľuďom ťažko prístupnou teológiou kňazov a populárnym mýtom legitimizujúcim kráľovskú vládu. Podľa neho je Gebom, prvým vládcom Egypta, za ktorého panuje na svete akýsi Zlatý vek, ustanovený za faraóna Usire a stáva sa z neho akýsi archetyp božského faraóna. Jeho brat Sutech mu moc závidí, a preto ho zabije a sám sa stáva vládcom. Bratovo telo roztrhá a jeho kusy porozhadzuje po celom Egypte. Usireho manželka Eset jednotlivé časti božieho tela nájde, spojí ich a s pomocou Anupa zabalzamuje, čím je Usire oživený a zaujme miesto vládcu na druhom svete. Počas tohto procesu s ním Eset počne syna Hora, ktorý dostane za úlohu otcovu vraždu pomstiť. Hor vo veľkom kozmickom zápase Sutecha zosobňujúceho chaos a v neskoršej dobe i vpád cudzích dobyvateľov do Egypta porazí a sám sa stáva faraónom Egypta. Jeho víťazstvo však nie je konečné a zápas medzi poriadkom, maat, a jeho porušením prebieha neustále, pričom kráľ je považovaný za vtelenie Hora, a teda udržiavateľa poriadku.

Galéria upraviť

Bibliografia upraviť

Hart, G. Egyptské mýty. KMa, 2006.