Diaktorides (olympionik)
Diaktorides alebo Diaktoridés (starogr. Διακτορίδης – Diaktorides, iný prepis: Diaktoridés) bol olympijský víťaz v tethrippe v roku 456 pred Kr.[1][2]
Meno Diaktorida, olympijského víťaza v tethrippe, je zaznamenané na papyruse (P. Oxy. 222), ktorý bol v roku 1897 objavený britskými archeológmi Bernardom Grenfellom a Arthurom Huntom na egyptskom nálezisku v Oxyrhynchu. Predná strana tohto papyrusu uvádza zoznam olympijských víťazov od 75. do 78. a od 81. do 83. olympijských hier.[3] Diaktorides je na tomto značne poškodenom papyruse uvedený v pätnástom riadku vpravo. Posledné štyri písmená jeho mena a názov jeho domovskej krajiny na papyruse chýbajú (Διακτο[ρίδης]... – Diakto[ridés]...).[2]
Olympijský program hier sa o túto disciplínu rozšíril na 25. hrách v roku 680 pred Kr.[4][5][6] Jazdecké preteky na dvojkolesových vozoch so štvorzáprahom boli privilégom bohatých občanov (majiteľov vozov), za ktorých v preteku váčšinou súťažil vozataj, a to v mene svojho pána. Víťazný veniec si vždy odniesol iba majiteľ voza.[7]
Olympionik Diaktorides podľa súťažnej disciplíny musel patriť do vplyvnej rodiny, historici sa preto prikláňajú k verzii, že bol pravdepodobne otcom Eurydamy, druhej manželky spartského kráľa Leótychida II. z kráľovskej rodiny Eurypontovcov, ktorý je chronologicky súčasný s obdobím jeho víťazstva v Olympii.[1] Keďže v Sparte vládli dvaja králi (diarchia) vždy z dvoch rodov, Agiovcov a Eurypontovcov a uzatváranie manželstiev medzi týmito kráľovskými rodmi bolo zakázané, Diaktorides musel byť členom kráľovskej rodiny Eurypontovcov.[8] Historik Herodotos o jeho rode zaznamenal: „Tento Zeuxidemos sa nestal kráľom Sparty; zomrel pred Leótychidom a ostal po ňom syn Archidamos. Leótychidas potom ako stratil Zeuxidema, prijal za druhú manželku Eurydamu, sestru Meniovu, dcéru Diaktoridovu, s ktorou sa mu mužský potomok nenarodil, ale dcéra Lampito, ktorú Archidemos, syn Zeuxidemov, z rúk jej otca za ženu prijal. "[9]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Stephen Hodkinson, Property and Wealth in Classical Sparta, str. 111.
- ↑ a b Oxyrhynský papyrus 222, Diakto[rides] z..., 15. riadok
- ↑ Bernard Pyne Grenfell, Arthur Surridge Hunt: Oxyrhynchus Papyri. Bd. II. Egypt Exploration Society, London 1898, S. 85 – 95.[1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[2]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 156.
- ↑ Werner Ekschmitt, Der Aufstieg Athens: die Zeit der Perser-Kriege, str. 76.
- ↑ Herodotos, História, 6,71.