Digital Subscriber Line

DSL technológie
Technológia ITU-štandard
ADSL ANSI T1.413 Issue 2
ITU G.992.1 (G.DMT)
ITU G.992.2 (G.Lite)
ADSL2 ITU G.992.3
ITU G.992.3 Annex J
ITU G.992.3 Annex L
ITU G.992.4
ADSL2+ ITU G.992.5
ITU G.992.5 Annex M
HDSL ITU G.991.1
HDSL2  
IDSL  
MSDSL  
PDSL  
RADSL  
SDSL  
SHDSL ITU G.991.2
UDSL  
VDSL ITU G.993.1
VDSL2 ITU G.993.2

DSL alebo xDSL (Digital Subscriber Line, doslova „digitálne účastnícke vedenie/linka/prípojka“) je rodina technológií, ktoré poskytujú digitálny prenos údajov po drôtoch miestnej telefónnej siete.

DSL pripojenia
Typický DSL Modem

DSL pôvodne znamenalo Digital Subscriber Loop, hoci v posledných rokoch mnohí prijali Digital Subscriber Line ako pre marketing prijateľnejší termín najpopulárnejšej z verzií DSL - ADSL po UNE.

Rýchlosť sťahovania DSL typicky siaha od 128 kilobitov za sekundu (kbit/s) do 24,000 kbit/s v závislosti na použitej technológii DSL a úrovne služby. Pri Asymmetric Digital Subscriber Line (ADSL) je rýchlosť uploadu nižšia ako rýchlosť downloadu a naopak pri takzvanom Symmetric Digital Subscriber Line (SDSL) sa rovná rýchlosti downloadu.

V súčasnej dobe sa v prístupovej sieti na metalických pároch používajú tieto prenosové technológie xDSL:

Spôsob prenosu:

HistóriaUpraviť

Technológia DSL bola pôvodne implementovaná ako súčasť špecifikácie ISDN.

Technológia ADSL sa datuje do roku 1988, kedy Joe Lechleider z Bellcore (dnes Telcordia Technologies) adaptovala DSL, aby nieslo digitálny signál v nevyužitom frekvenčnom spektre dostupnom na vedeniach krútenej dvojlinky, ktoré vedú medzi ústredňou telefonickej spoločnosti a areálom zákazníka.[1]