Diskusia:Železná opona
Inak pojem železná opona sa používa aj v divadle - ide vlastne o poslednú oponu, ktorá sa spúšťa po predstavení a býva spustená počas dňa na scéne, keď sa neskúša ani nestavia... Ide vlastne o bezpečnostný prvok, ktorý má zabrániť tomu, aby sa požiar, ktorý by vznikol na javisku preniesol do hľadiska alebo vice versa. I keď neviem, že či sa o tom oplatí písať nejaký článok. I keď to môže byť zaujímavé... --norway.today 15:02, 17 júl 2006 (UTC)
První použití termínu upraviť
Tvrzení, že termín poprvé použil Goebbels, je účelová komunistická propaganda, která se kupodivu dost rozšířila. Skutečnost je ovšem taková, že minimálně ruský bílý exil mluvil o železné oponě coby hranicích sovětského vlivu už v roce 1920. --Cinik 21:49, 11. január 2008 (UTC) Označení použil např. Ethel Snowden v knize Through Bolshevik Russia, vydané v roce 1920. Jeho i Goebbelsovo prohlášení však byly spíše "metafory", teprve Churchillovo použití mělo význam toho, co je v článku. --Cinik 21:57, 11. január 2008 (UTC)
- Teraz je to upravené tak, že Goebbels aj divadelná železná opona sú (relatívne správne a stručne) spomenuté. Zaujímal by ma (ozaj) zdroj na komunistickú propagandu a Goebbelsa.--Starekolena (diskusia) 3. 10. 2016, 11:46 (UTC)
Kto ozaj povoľoval? ŠTb alebo VB alebo veliteľ? upraviť
Článok obsahuje dve protichodné tvrdenia:
Hraničné pásmo tiež určoval veliteľ PS a vyhlasoval okresný národný výbor. Jeho vnútorná hranica miestami siahala až 12 – 15 km do vnútrozemia. Vstup do tohto pásma bol len na zvláštne povolenie a povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt, ktoré vydával oddiel Štátnej bezpečnosti v príslušnom pohraničnom okrese.
Režim v hraničnom pásme Vstup do hraničného pásma (za zátarasy) bol vstup povolený len držiteľom priepustky. Tie sa vydávali na plnenie pracovných úloh v hraničnom pásme a vydávali ich oddelenia Verejnej bezpečnosti. Navrhujem opraviť a skrátiť tú druhú časť (režim). POsledná veta tam je napríklad duplicitná. --Starekolena (diskusia) 3. 10. 2016, 11:46 (UTC)