Diskusia:Bielkovina
Delenie bielkovín upraviť
Toto je pokračovanie reakcie z diskusie tu, ale dávam to sem, aby to bolo všeobecne pri článku. Je to pôvodne písané pre Vasiľa ale nechcel som mu to tam zahltiť...
Ja k tomu ešte napíšem posledný názor, len to prosím neber ako útok, proste sa snažím rovnako ako ty o to, aby bol ten článok čo najkvalitnejší (fakt), len na to máme iný pohľad. Takže vďaka za zdroje, pozrel som si tie, ktoré boli dostupné online, takže tu sa k nim len vyjadrím:
- Brockhaus: Je z roku 1986! 1986 je v biochemických a biologických odboroch úplne necitovateľné, pretože sa o bielkovinách nevedelo v porovnaní s dneškom skoro nič, za tých 30 rokov išiel vývoj neuveriteľne dopredu, podľa mňa do dobrého biochemického článku nemôže patriť citácia z roku 1986, aj keby bola správna
- Kodíček - Bílkoviny (Biochemické pojmy) - "zvláštní skupinu tvoří bílkoviny zabudované do biologických membrán (viz membránové bílkoviny)", áno, je to tam, ale jednoducho to nie je pravda, ja neviem ako to mám povedať, ale proste to viem (s membránovými proteínmi dokonca pracujem v laboratóriu - áno viem, ja nie som zdroj, ale -) membránové proteíny sú zaujímavé tým, že sú asociované s membránou, a dalo by sa rozdeliť bielkoviny podľa toho, ako sú s tou membránou asociované, ale toto v žiadnom prípade nie je nejaký špeciálny prípad, je to artefakt z minulosti, vlastnosti membránových proteín sú in vivo úplne zhodné z globulárnymi. Ďalej to delenie podľa izoelektrického bodu a podľa veľkosti - toto proste nie je delenie, áno, kodíček píše "Lze je třídit např. (...) na základě molekulové hmotnosti (malé do 40 kDa, velké obvykle nad 200 kDa) - ale: to že niekto napíše že "lze třídit" neznamená že to je nejaké zaužívané delenie. Tiež by som ich rovnako mohol roztriediť podľa tepelnej stability na "denaturovateľné do 60 °C a na denaturovateľné nad 80°C" ale nikomu a ničomu to nepomôže. Ak má proteín 50kDa tak sa povie že je stredne veľký a ak má 15 kDa tak sa povie že je malý, ale nikto to v skutočnosti nikam nezaraďuje. alebo? (ja neviem, či nepracuješ/neštuduješ v tejto oblasti tak neviem či sa k tomu vieš vyjadriť aj z vlastného pohľadu, takže vlastne neviem moc ako mám toto písať).. a články "Malá bielkovina" a "Veľká bielkovina" nikdy nevzniknú (na iných wiki ani nezvnikli, a ak na tej našej vzniknú, tak sa budem hanbiť), pretože taká kategória neexistuje.
- Mohali, Punjab - Fundamentals of biochemistry - tak keď napíšem toto heslo do googlu tak prvý odkaz je na článok bielkovina na googli (a to som vyskúšal aj anglický a nemecký), tak prvý odkaz je článok Bielkovina na sk wikipédii. To sa predsa nemôže považovať za relevantný zdroj! Len asi zopakujem to, čo som napísal minule, samozrejme že niektoré proteíny sú čisto živočísne (svaly) a niektoré čisto rastlinné (RuBisCO), ale absolútna väčšina je spoločná! keď už je tam také rozdelenie tak nech aspoň tam je napísané, že ale väčšina je spoločná, nie? Z nutričného hľadiska to zmysel takéto delenie do istej miery možno má, ale skôr si myslím že by sa to hodilo viac do samostatnej kapitoly o nutrícii ako na angl. wiki možno... A ďalej je z toho do článku precitované "However, Conn and Stumpf (1976) have classified globular proteins as follows:..." 1976! To nie-je-možné citovať, prosím, naozaj to nie je možné citovať. Napríklad cytochrómy c je úplne distinktná skupina špecifických proteínov s istými funkciami, to nie je nijaké oddelenie glubolárnych proteínov, naozaj naozaj naozaj.
- - Doležal-Chemie potravin Tu už len z názvu vyplýva, že ide rozdelenie pre potravinársku chémiu, to k tomu na rastlinné a živočíšne a ostatné... čo sa týka toho rozdelenia podľa funkcie, tak, samozrejme že existujú kategórie bielkovín s takými funkciami, ale každý biochemik/molekulárny biológ by dokázal vymyslieť ďalších 20 podobných kategórii, toto rozdelenie si myslím že je aj tam v tých predpokladám podkladom k prednáškam len orientačné a nie úplné.. teda inak povedané, to nie je ani kompletné a ani oficiálne ani potrebné delenie.
- Oba predchádzajúce zdroje - to rozdelenie na protamíny históny a neviem čo blabla, je zastaralé, neviem ako to dokázať (ťažko sa najde zdroj ktorý hovorí, že niečo nejak nie je), ale je pozri článok na angl. wiki histone alebo protamine, a zistíš, že toto nejak nesedí. Históny sa už presne dnes vedia čo sú a nie je to žiadna skupina ale konkrétna sada podobných proteínov s konkrétnou funkciou - stavajú DNA v chromozómoch (zjednodušene). Protamíny sú niečo ako históny ale v spermiách. Glutelíny sú niečo ako históny ale v rastlinách, to rozdeleni je od veci a nemám na to zdroj
- Rozdelenie na plnohodnotné a spol: sú tam použité - tento zdroj a - tento zdroj a ten doležal a to je všetko potravinárksa chémia alebo výživa a podobne, zatiaľ čl článok pojednáva jednoznačne o bielkovine ako takej, opäť si myslím že takéto delenie má zmysel dať do sekcie bielkoviny v nutrícii alebo niečo podobné pretože takto - v tom má čitateľ akurát tak chaos (celkovo ak je niekde veľa delení tak to človeka odradzuje od čítania, ale toto viz nižšie v príspevku). Toto isté inak platí aj pre to delenie na rastlinné/živočíšne a spol
- delenie na natívne a denaturované - toto je asi najväčšia chyba článku, každý proteín môže byť v natívnom stave a každý môže byť tiež denaturovaný, takto z článku vyplýva, že niektoré proteíny sú natívne a niektoré sú denaturované, okrem toho samotná problematika je už rozobraná v texte o skladaní bielkovín a v kapitole denaturácia.. okrem toho natívne proteíny neznamená prírodné, nie je to to isté
- - GURR, Edward. Methods of analytical histology and histo-chemistry - to je z roku 1958, to na-o-zaj nemôže byť použité (napr. prvá šturktúra proteínu bola v roku 1958, dnes je 2015 a neuveriteľný vývoj vedy medzitým)
- delenie podľa stavu: K tomu "prvej možnosti" som sa vyjadril, k "druhej možnosti" - je to blbosť, opäť nemám zdroj na to že niečo je blbosť, a viem že ty máš zdroj, ale pozri sa na ten zdroj: jedno je kniha z 1958 a ďalši dve sú indické knihy. Indická veda síce postupne je na rozmachu, ale relevantnosť týchto zdrojov je silne spochybniteľná, nemám to ako inak povedať, to rozdelenie je blbosť. Za najväčší problém by som stále aj tak nepovažoval to, že tie informácie tam sú, ale to, akým spôsobom sú podané. Predstavujem si že som stredoškolák ktorý si ide niečo nájsť o bielkovinách a narazí na toto rozdelenie, asi by ma to odradilo od čítania. Aj preto navrhujem:
1. Delenie podľa štruktúry - zaradiť pod kapitolu Štruktúra bielkovín", z toho pre membránové proteíny založiť vlastnú kapitolu (niečo ako "Vzťah bielkovín k membránam") a tam predstaviť rozdelenie podľa membrán (integrované, periférne, rozpustné..)
2. Delenie podľa zloženia - v tomto asi som najmenej schopný nájsť kompromis, pretože tvrdím, že to rozdelenie jednoduchých proteínov je historické, archaické, nepotrebné, neuvádzané v modernej literatúre. Najlepšie si myslím, že by to bolo, ak by sa založila kapitola zložené proteíny, kde by sa spomenulo, že sú aj jednoduché a ako sa líšia od zložených a do tejto kapitoly strčiť posttranslačné modifikácie, ktoré majú teraz samostatnú kapitolu. a až teraz som si všimol to vyčlenenie enzýmov zvlášť- totálna blbosť, neviem čo mám viac povedať, len že zdroj je z roku 1977 a má názov Organická chémia.
3. Delenie podľa stavu - toto je úplne na zrušenie, dôvody uvádzam vyššie
4. Delenie podľa funkcie - som za začlenenie do normálneho plynulého textu, do kapitole funkcia.
5. Delenie podĺa orgánu - tie zdroje nemám, v každom prípade ide opäť skôr o nutričné delenia a hlavne: ribozóm nie je! orgán, vajíčko nie je! orgán, mikrozóm, membrána, jadro nie sú!! orgány, však to je jasné, že to je zlé. Je to podobné ako by som napísal že Slovensko môžeme členiť na západné, stredné, bratislavu, šariš a krompachy.
6. Delenie podĺa pôvodu - začleniť do kapitoly "Nutrícia" (ktorá ešte neexistuje, ale rád sa podujmem)
7. Delenie z výživového hľadiska - to isté
8. Delenie podľa izoelektrického bodu - to by som rád začlenil do novej kapitoly "Fyzikálne vlastnosti", do acidobázických vlastností... (bola by tam ešte denaturácia, tepelná stabilita, rozpustnosť)
9. Delenie podľa veľkosti - zrušiť (fakt optimálne) alebo aspoň začleniť do kapitoly Veľkosť bielkovín --Pažo (diskusia) 11:38, 6. apríl 2015 (UTC)