Diskusia:Emil Göllner

Práve som si našla stránku so svojím starým otcom a veľmi ma to zohrialo pri srdci.Aj napriek tomu, že zomrel, keď som mala šesť rokov, pamätám si, ako sedával pod orechovcom, v starom plátenom kresle na Ponickej Hute. Pamätám si jeho šediny a fajku natlačenú tabakom. Ešte teraz ich máme odložené v starej chatke na záhrade, rovnako ako jeho odznaky, fotografie a divadelné hry. Každá z nich má svoju pointu a zmysel.Ja som videla iba jedno predstavenie jeho divadelnej hry s názvom Ulička a veľmi ma pobavila. Dúfam, že nebudem jediná, ktorá píše článok o človeku s veľkým talentom a ľudským prístupom k životu...

Lucia Gollnerová