1. Fáma [z lat.] tiež môže byť stotožňovaná s termínom urban legend/mestská legenda, súčasná povesť/contemporary tale, ktorá patrí k dózickému typu fámy.

Zvesť viažuca sa k osobe, udalosti alebo skutočnosti, na ktorú upriamuje verejnosť pozornosť, a ktorá je šírená orálnou transmisiou. Fáma primárne neplní zábavnú funkciu, má v poslucháčovi predovšetkým vyvolať dojem verného opisu skutočnosti, nemá rozvinuté dejové jadro a absentujú v nej kauzálne súvislosti.<ref name="test"> Podľa T. Shibutaniho sú fámy improvizované informácie, ktoré sú výsledkom kolektívnej komunikácie. Pojem fáma možno teda definovať ako vznik a šírenie tých informácií, ktoré ešte neboli potvrdené či vyvrátené oficiálnymi zdrojmi, čím získavajú určitú smennú hodnotu. K základným štrukturálnym znakom fámy patrí jej neustála aktualizácia.

  1. Fáma ako subjekt výskumu

Pre obtiažne vymedzenie a uchopenie pojmu fáma boli po dlhú dobu len veľmi málo analyzované. K zakladateľom a priekopníkom teórie vzniku a šírenia fám patria G. W. Allport a L. Postman. K ďalším bádateľom, ktorí sa snažili zadefinovať fámy a ich význam, patrila dvojica W. Peterson a N. Gist a tiež R. Knapp , ktorý sa zaoberal psychologickými otázkami spojenými s fámou. Osobitý priestor bol a je venovaný najmä urbánným legendám a to nielen v USA, ale i v bývalých štátoch sovietskeho bloku. Prvé súhrnejšie dielo J. N. Kapferera však vyšlo až na počiatku 90. rokov 20. storočia.