Dočasná írska republikánska armáda

Dočasná írska republikánska armáda alebo Dočasná IRA (angl. Provisional Irish Republican Army; skr. PIRA alebo Provos) bola írska republikánska polovojenská organizácia, ktorá sa pokúšala o odtrhnutie Severného Írska od Spojeného kráľovstva a vytvoriť republiku, ktorá by zahŕňala celý Írsky ostrov. Išlo o najväčšiu a najaktívnejšiu republikánsku skupinu počas Problémov. Sama seba videla ako nástupcu pôvodnej IRA a sama seba nazývala jednoducho Írska republikánska armáda alebo Óglaigh na hÉireann v írčine. PIRA je označovaná ako protiprávna teroristická organizácia v Spojenom kráľovstve a ako nezákonná organizácia v Írsku.

Dočasná írska republikánska armáda
Účasť na Problémoch

ProvisionalIRAGalbally.jpg

Členovia PIRA v meste Galbally
Existencia 1969 - 2005 (prímerie od 1997)
Vznik ako Írska republikánska armáda (1922-1969)
Operačné 
územie
Severné Írsko, Anglicko, Írsko
Ideológie írsky republikanizmus
Veliteľ Armádna rada IRA
Veľkosť 10 000
Oponenti Britská armáda
RUC
Ulsterskí lojalisti

Dočasná IRA sa objavila v decembri 1969 po rozkole v republikánskom hnutí. Problémy začali rok predtým keď sa katolícka nenásilná kampaň občianskych práv stretla s násilím od ulsterských lojalistov a polície. To vyvrcholilo v auguste 1969 veľkými nepokojmi a nasadením britských jednotiek do Severného Írska. IRA sa spočiatku zamerala na obranu, ale v roku 1971 prešla do ofenzívy. Hlavným cieľom PIRA bolo prinútiť Britov vyjednať odstúpenie Severného Írska. Používala partizánsky postup proti britskej armáde a Kráľovskej ulsterskej polícií vo vidieckych aj mestských oblastiach. Tiež vykonávala bombovú kampaň v Severnom Írsku a Anglicku proti politickým a ekonomickým cieľom. PIRA vyhlásila konečné prímerie v júli 1997 keď Sinn Féin bola prijatá do mierových rozhovorov v Severnom Írsku. Prímerie je podporované Veľkopiatkovou dohodou z roku 1998. V roku 2005 bola PIRA pod medzinárodným dohľadom odzbrojená.

ZačiatkyUpraviť

V auguste 1969 začali konfrontácie medzi katolíckymi obyvateľmi štvrte Bogside a políciou vyvolané pochodom skupiny Apprentice Boys ktoré viedli k veľkým komunitným nepokojom tzv. Bitka o Bogside. Boli to tri dni trvajúce boje medzi vzbúrencami ktorí hádzali kamene a zápalné bomby a políciou ktorá zamorila oblasť slzným plynom.

Protesty a nepokoje organizované Severoírskym združeným pre občianske práva na podporu obyvateľov Bogside začali aj inde ako odveta proti protestantom. Následné vypaľovanie, škody na majetku a zastrašovanie donútilo 1505 katolíckych rodín opustiť svoje domovy v Belfaste. Táto udalosť sa stala známa ako severoírske nepokoje v auguste 1969. Viac ako 200 katolíckych domov bolo zničených alebo potrebovalo väčšie opravy. Množstvo ľudí bolo zabitých na oboch stranách, niektorí silami práva a poriadku. Írska republikánska armáda bola zle vyzbrojená a neschopná primerane brániť katolícku komunitu čo bolo považované za ich tradičnú úlohu od 20-tych rokov.

Republikánski veteráni boli kritický k Dublinskému vedeniu IRA ktorá sa z politických dôvodov odmietla pripraviť na agresívnu akciu v dostatočnom predstihu pred násilím. 24. augusta Joe Cahill, Seamus Twomey, Dáithí Ó Conaill, Billy McKee a niekoľko ďalších budúcich lídrov sa zišli v Belfaste aby odstránili miestne velenie a priviedli tamojšiu organizáciu späť k tradičnému militantnému republikanizmu. Aj keď veliteľ Billy MacMillen zostal vo velení, bolo mu povedané, že to tak bude iba po dobu troch mesiacov a následne nemal akékoľvek spojenie s dublinským velením.

Tradiční republikáni vytvorili "Dočasnú" armádnu radu v decembri 1969 čo sa v Knockvicar House v meste Boyle v grófstve Roscommon konal zjazd IRA. Boli prijaté dve hlavné otázky stretnutia: "národná oslobodzovacia stratégia" a návrh na ukončenie abstentionizmu a uznať írske britské a severoírske parlamenty. Zatiaľ čo národná oslobodzovacia stratégia bola prijatá jednohlasne, návrh na abstentiotizmus bol prijatý iba hlasmi 28:12. Oponenti tejto zmeny argumentovali silne proti ukončeniu a keď hlasovanie prebehlo Seán Mac Stíofáin, prítomný ako riaditeľ spravodajskej služby IRA, oznámil, že si už nemyslí že vedenie IRA reprezentuje republikánske ciele. Tí ktorí odmietli, Mac Stíofáin a Ruairí Ó Brádaigh sa odmietli účastniť volieb do výkonného výboru IRA.

Zatiaľ čo ostatní získavali podporu po celom Írsku, Mac Stíofáin bol kľúčovou osobnosťou vykonával prepojenie s IRA v Belfaste ktorú viedli Billy McKee a Joe Cahill, ktorí odmietol ktorý odmietal prijímať rozkazy z Dublinského vedenia IRA od septembra 1969 ktorý zlyhali v obrane katolíckych oblastiach v auguste počas nepokojov. Prvý "Dočasný" armádny výbor bol zložený zo Seána Mac Stíofáina, Ruairího Ó Brádaigha, Paddyho Mulcahyho, Seana Traceyho, Lea Martina, a Joeho Cahilla vo svojom prvom verejnom vyhlásení 28. decembra 1969 uviedol:

"Prehlasujeme našu oddanosť 32 grófstvám Írskej republiky, vyhlásenej na Veľkú noc v roku 1916 zradenú prvým Dáil Ěireann v roku 1919, zvrhnutou zbraňami v roku 1922."

Strana Sinn Féin sa rozdelila v rovnakom duchu 11. januára 1970, kedy tretina delegátov vyšla z Ard Fheis (najvyššie velenie) na protest proti snahe straníckeho vedenia presadiť ukončenie abstentionizmu. Dočasná IRA začala byť podozrievaná z politickej aktivity skôr ako z ozbrojeného boja.

Existujú tvrdenia, že Dočasná IRA dostala zbrane a finančné prostriedky od strany Fianna Fáil ktorá viedla írsku vládu v roku 1969. Toto vyústilo k súdnemu procesu na armádnom súde ktorý obvinil dvoch bývalých vládnych ministrov. Zhruba 100 000 libier bolo darovaných írskou vládou na "Obranné výbory" v katolíckych oblastiach a podľa historika Richarda Englisha "teraz niet pochýb o tom že nejaké peniaze išli od dublinskej vlády Dočasnej IRA.

Provos zachovali princípy IRA spred roku 1969. Zvažovali, že by britskú nadvládu v Severnom Írsku a vládu Írska považovali za nelegitímne a trvali by na tom, že Armádny výbor IRA je jediná platná vláda Írskej republiky ktorá zahŕňa celý Írsky ostrov.

Dočasná IRA zdedila väčšinu existujúcej organizácie IRA na severe v roku 1971 a viac militantných členov IRA vo zvyšku Írska. Navyše regrutovali veľa mladých nacionalistov zo severu ktorý neboli zapojený do aktivít IRA už predtým, ale boli radikalizovaní komunitným násilím ktoré vypuklo v auguste 1969. Títo ľudia boli známy v republikánskom žargóne ako "sixty niners" čo znamenalo že nastúpili až po roku 1969. Dočasná IRA prijala vtáka Fénixa ako symbol znovuzrodenia írskeho republikanizmu v roku 1969. Jedným z ich spoločných sloganov je "z popola vystúpiť na Provos".

ReferencieUpraviť

  • Martin Dillon, 25 Years of Terror – the IRA's War against the British
  • Richard English, Armed Struggle – A History of the IRA, MacMillan, London 2003, ISBN 1-4050-0108-9
  • Peter Taylor, Provos – the IRA and Sinn Féin
  • Ed Moloney, A Secret History of the IRA, Penguin, London 2002,
  • Eamonn Mallie and Patrick Bishop, The Provisional IRA, Corgi, London 1988. ISBN 0-552-13337-X
  • Toby Harnden, Bandit Country – The IRA and South Armagh, Hodder & Stoughton, London 1999, ISBN 0-340-71736-X
  • Brendan O'Brien, The Long War – The IRA and Sinn Féin. O'Brien Press, Dublin 1995, ISBN 0-86278-359-3
  • Tim Pat Coogan, The Troubles

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Provisional Irish Republican Army na anglickej Wikipédii.