Dolina gejzerov (doslova Dolina/údolie gejzírov) je gejzírové pole, nachádzajúce sa na polostrove Kamčatka na ruskom Ďalekom východe. Je to zároveň jediné miesto veľkej koncentrácie gejzírov na eurázijskom kontinente. Údolie je súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva – kamčatských vulkánov.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Dolina gejzírov.

Poloha upraviť

Údolie sa nachádza v centrálnej časti Kamčatského polostrova, neďaleko pobrežia Pacifiku a je dlhé približne 6 – 6,5 km. Preteká ním riečka Gejzirnaja. Do zosuvu v roku 2007 bolo v údolí aktívnych asi 23 veľkých a približne stovka malých gejzírov, ako aj viacero horúcich prameňov. Pôvodom tepla je blízky kalderový komplex Uzon. Viaceré gejzíry sú pomenované (Trojitý gejzír, Perlový, Fontána, Veľká pec, Búrlivý, Horizontálny, atď.), najväčší je Velikij, ktorý vystrekuje vodu až do výšky 40 m. Údolie gejzírov je veľmi ťažko dostupné, najľahšia cesta je transport helikoptérou.

Dejiny upraviť

Vek údolia gejzírov sa odhaduje na 10 000 rokov, no až do roku 1941 bolo pre ľudstvo úplne neznáme. Objavila ich kandidátka geografických vied Tamara Ustinovová, no svoj objav publikovala až o štrnásť rokov. Od polovice 70. rokov 20. storočia sa začína systematický výskum v doline, v roku 1990 sa zaviedol automatizovaný monitorovací systém. Od roku 1980 je údolie v ZSSR prezentované ako turistická atrakcia Kamčatky, zahraniční turisti môžu oblasť navštevovať od roku 1991. Ročné odhady hovoria približne o 3 000 návštevníkoch.

Zosuv bahna v roku 2007 upraviť

3. júna 2007 postihla dolinu gejzírov rozsiahla prírodná katastrofa, keď masívny bahnotok zalial skoro dve tretiny údolia a navyše zahatil cestu rieke Gejzirnaja, čím sa na nezasiahnutých územiach vytvorilo jazero. Prvotné správy hovorili o úplnom zničení gejzírov, no situácia sa ukázala byť menej vážna, ako reportovali médiá. Viaceré gejzíry síce prestali byť aktívne (či už zanesením bahnom, alebo zaliatím vodou), ne najmä na hornom toku sa hydrotermálna činnosť zachovala. Napr. gejzír Velikij je stále funkčný.

Referencie upraviť

  • Kašuba, V., Gippenreuter, V. (1986): Objavili sme Kamčatku? Osveta, Martin, 182 s.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť