Epidurálny hematóm

Epidurálny hematóm je lokálne nahromadenie krvi medzi plochou kosťou lebky a tvrdou mozgovou plenou (lat. dura mater, ďalej v texte skrátene dura). Je pomerne zriedkavou (1-4%), no potenciálne smrteľnou komplikáciou poranenia hlavy. Príčinou vzniku epidurálneho hematómu je poškodenie tepny (90% prípadov, najčastejšie arteria meningea media) alebo žilového splavu (10%) kosteným fragmentom pri zlomenine lebky. U malých detí a starých ľudí je zriedkavý, postihuje 4x častejšie mužov.

Epidurálny hematóm frontálne vpravo, zobrazený počítačovou tomografiou

Epidurálny hematóm má šošovkovitý tvar, ktorý je z vonkajšej strany ohraničený kosťou a z vnútornej durou. Za normálnych okolností tento priestor neexistuje a vzniká až tlakom krvi, ktorá duru od kosti „odlepí“. Je takmer vždy ohraničený švami, pretože dura v týchto miestach veľmi pevne adheruje na kosť. Určitú výnimku tvoria deti, kde cca 10% epidurálnych hematómov švy prekračuje.

Zriedkavejší venózny epidurálny hematóm vzniká pri poranení splavov a obvykle sa preto vyskytuje na vrchole (konvexite) alebo na báze lebečnej dutiny. Je menší, zväčšuje sa pomalšie a tým, že vzniká poškodením stredočiarových štruktúr sa často „rozlieva“ od splavov na obe strany.

Klinické prejavyUpraviť

Typický priebeh krátkeho bezvedomia po úraze, nasledovaného niekoľkohodinovým bezpríznakovým obdobím a potom opätovnou stratou vedomia sa vyskytuje len asi u polovice postihnutých. Častými prejavmi sú zhoršujúca sa bolesť hlavy, nevoľnosť, zvracanie a následná postupná strata vedomia. Vzhľadom k polohe a veľkosti býva tiež častejšie pri zobrazovacích vyšetreniach prehliadnutý.

DiagnózaUpraviť

Metódou prvej voľby na potvrdenie alebo vylúčenie epidurálneho hematómu je počítačová tomografia hlavy (mozgu) bez podania kontrastnej látky. Zobrazí sa ako hyperdenzná kolekcia šošovkovitého vzhľadu (ten závisí od miesta a roviny rezu) v priestore medzi kosťou a mozgom (extraaxiálne). Približne v 30% prípadov sa v hematóme zobrazujú hypodenzné oblasti pripomínajúce vzdialene vír (tzv. príznak víru) - je to prejav akútneho krvácania do hematómu, znamená horšiu prognózu a potrebu okamžitého neurochirurgického zákroku. Pri spojení so zlomeninou napr. čelových prínosových dutín môže obsahovať i vzduch.

Diferenciálna diagnózaUpraviť

Typický epidurálny hematóm nerobí diagnostické ťažkosti. Odlíšiť ho treba najmä od subdurálneho hematómu, ktorý má pomalší rozvoj príznakov, polmesiačikovitý tvar a šíri sa na väčšiu plochu prekračujúc švy. Oba sa môžu vyskytovať súčasne u jedného pacienta.

Prognóza a liečbaUpraviť

Prognóza závisí od miesta epidurálneho hematómu, od toho či je príčinou poškodenie tepny alebo žily a od prítomnosti aktívneho krvácania. Zásadným faktorom je rýchla diagnóza a neurochirurgická liečba, v tom prípade je úmrtnosť na túto diagnózu menšia ako 5%.

Liečba spočíva v odsatí hematómu. Len výnimočne malé a už nekrvácajúce epidurálne hematómy je možné riešiť konzervatívnou cestou.

ZdrojUpraviť

  • OSBORN, Anne G. Osborn´s Brain: imaging, pathology, and anatomy. Salt Lake City, Utah : Amirsys Pub, 2013. ISBN 978-1-931884-21-1. Kapitola Primary effects of CNS trauma, s. 16-19. (po anglicky)