Evolúcia motýľa piadivka brezová

Evolúcia motýľa piadivka brezová (označovaná aj ako zaznamenaný reálny príklad pre industriálny melanizmus) je jav zaznamenaný v priemyselne znečistených oblastiach so súčasným výskytom tohto motýľa.

Svetlá variácia motýľa
Tmavá variácia motýľa

V minulosti prevládala svetlá variácia tohto motýľa, po priemyselnej revolúcii sa zaznamenala prevaha tmavšej formy. Príčiny neboli známe, až začiatkom 20. storočia sa začal vysvetľovať ako príklad darwinovskej evolúcie. Boli to hlavne experimenty B. Kettlewella v 50. rokoch 20. storočia, ktorý tvdil, že prirodzený výber tu zaisťujú dravce, ktoré sa kŕmia motýľmi, pričom svetlá forma splýva so svetlou kôrou stromov, ale po stmavení kôry vplyvom priemyselného znečistenia prevládla v populácii tmavá forma motýľa, lebo sa stala menej nápadná. Toto tvrdenie bolo neskôr viackrát spochybené či už odborníkmi v zoológii alebo rôznymi záujmovými skupinami hlavne žurnalistami. Navrhovali sa iné vysvetlenia. Vravelo sa aj o tom, že išlo o podvod a motýle boli len priliepané na kmene stromov. Rozsiahly výskum preto uskutočnil M. Majerus, ktorý viac menej potvrdil zistenia B. Kettlewella. Hoci popis tohto javu sa uvádza, často pritom podčiarkujúc, sťa ilustrácia priameho priebehu miroevolúcie v praxi, v skutočnosti to nie je dobrý príklad „klasického“ darwinovského mechanizmu evolúcie - „mutácia-selekcia“, lebo nevzniká žiadna novátorská funkcia v organizme, ale prejaví sa len bežné kolísanie počtov dvoch variácií organizmu v tej istej populácii.[1][2][3][4][5]

PopisUpraviť

Tmavá forma motýľa bola v Anglicku pred priemyselnou revolúciou prakticky neznáma. Frekvencia jej výskytu v populácii sa rovnala cca 0,01 %. Toto bolo približne v rokoch 1811 – 1848. Avšak približne v polovici 19.storočia výrazne vzrástol podiel tmavej variácie v populácii, až na takmer 100 % v závere 19. storočia (v Manchestri). Pripisovalo sa to priemyselnému znečisteniu kmeňov stromov a vyhubeniu svetlých lišajníkov - svetlá forma sa stala zreteľnejšou pre predátorov, ale tmavá variácia spynula viac s prostredím. Preto aj názov - „industriálny melanizmus“. Už v 2. polovici 19. storočia sa objavili názory že ide o „prežitie najschopnejších“ a potvrdenie darwinovskej evolučnej paradigmy - biológovia Farn a Tutt. Pripisovali to splývaniu príslušnej formy motýľa so stromami. V 1924 J. B. S. Haldane vytvoril matematický model pre prírodný výber v populácii motýľa, čo úspešne vysvetľovalo pritom súčasne rýchlosť zmeny pomeru variácií v populácii.[6][7]

Najznámejší experiment sa uskutočnil v 50. rokoch B. Kettlewellom a to v neznečistených oblastiach (Dorset), znečistených (Birmingham) - aj viackrát po sebe. Zistil, že viac boli požierané predátormi tá forma, ktorá bola výraznejšia v podmienkach mestských oblasti.[8]

Alternatívy a kritikaUpraviť

Jav vyvolal rôzne názory, aj ostrú kritiku vo vedeckých kruhoch. Profesor zoológie Sargent po neúspešných opakovaniach publikovaných prác napísal, že Kettlewell vycvičil predátorov na lov príslušných motýľov. Objavili sa aj vysvetlenia zvýrazňujúce iné príčiny než lovcov, napríklad náhodné mutácie, migrácia, genetický drift, zmeny genetickej výbavy chemikáliami z tovární, a iné. Najpodstatnejšou kritikou bol postreh, že v skutočnosti sa nič nové nevyvinulo, mení sa len pomer počtu rozmanito maskovaných organizmov v populácii, a môže to byť prezentované ako príklad prírodného výberu, ale nie jasný jav potvrdenie samovoľného evolučného vývoja rôznych typov organizmov z jediného spoločného predka. Aj iné výčitky, iného typu boli spomenuté napríklad, že motýle sa nevyskytujú na kmeňoch stromov, ale v iných častiach porastu alebo, že mŕtve motýle boli len priliepané na kmene stromov filmárskymi zamestnancami, že obrázky sú umelé koláže, aj či viac netopiere nepožierajú tento typ motýľa než operence, a iné. Britský biológ M. Majerus preto niekoľko rokov experimentoval v blízkosti Cambridge a zaoberal sa príslušnými argumentmi. Zistil, že vyše polovica motýľov bola na vetvách, cca 37 % na kmeni stromov a ostatné v lístí. A aj pomerne veľa spevavcov požieralo motýle. Táto práca sa považuje za potvrdenie Kettlewellových zistení a za prípad mikroevolúcie v akcii, hoci nie za prípad, čo by na dôkaz vzniku novátorskej vlastnosti samovoľnou neriadenou evolúciou alebo vznik nového typu živočícha. Zámerné klamanie bolo vysvetlené náročným získaním záberov živých motýľov – preto boli umelo priliepané.[9][10][11][12][13]

ReferencieUpraviť

  1. Rice, Stanley A. (2007). Encyclopedia of Evolution. New York: Facts On File, Inc. p. 308. ISBN 978-1-4381-1005-9.
  2. Kettlewell, H B D (1958). "A survey of the frequencies of Biston betularia (L.) (Lep.) and its melanic forms in Great Britain". Heredity. 12 (1): 51–72. doi:10.1038/hdy.1958.4 http://www.nature.com/hdy/journal/v12/n1/abs/hdy19584a.html
  3. JOHNSON, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996
  4. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002
  5. Cook LM, Grant BS, Saccheri IJ, Mallet J (2012). "Selective bird predation on the peppered moth: the last experiment of Michael Majerus". Biology Letters. 8 (4): 609–612. doi:10.1098/rsbl.2011.1136. PMC 3391436. PMID 22319093 http://rsbl.royalsocietypublishing.org/content/8/4/609
  6. Hart, Adam G.; Stafford, Richard; Smith, Angela L.; Goodenough, Anne E. (2010). "Evidence for contemporary evolution during Darwin's lifetime". Current Biology. 20 (3): R95. doi:10.1016/j.cub.2009.12.010. PMID 20144776 https://doi.org/10.1016%2Fj.cub.2009.12.010
  7. Darwin Correspondence Database http://www.darwinproject.ac.uk/letter/entry-11747
  8. Kettlewell, H B D (1958). "A survey of the frequencies of Biston betularia (L.) (Lep.) and its melanic forms in Great Britain". Heredity. 12 (1): 51–72. doi:10.1038/hdy.1958.4 http://www.nature.com/hdy/journal/v12/n1/abs/hdy19584a.html
  9. Cook LM, Grant BS, Saccheri IJ, Mallet J (2012). "Selective bird predation on the peppered moth: the last experiment of Michael Majerus". Biology Letters. 8 (4): 609–612. doi:10.1098/rsbl.2011.1136. PMC 3391436. PMID 22319093. http://rsbl.royalsocietypublishing.org/content/8/4/609
  10. JOHNSON, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996
  11. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002
  12. Dobzhansky, T.G. (1937). Genetics and the Evolutionary Process. Columbia University Press. ISBN 0-231-08306-8.
  13. Grant, Bruce (13 December 2000). "Charges of Fraud Misleading". Pratt Tribune (Kansas) http://www.millerandlevine.com/km/evol/Moths/grant-pratt-tribune.html

ZdrojUpraviť

Pozri ajUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • Dobzhansky, T.G. (1937). Genetics and the Evolutionary Process. Columbia University Press. ISBN 0-231-08306-8.
  • JOHNSON, P. E.: Spor o Darwina. Návrat domů Praha 1996
  • Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002

Externé odkazyUpraviť

  • Bruce S. Grant [1]
  • Wells J. (2000). Icons of Evolution: Science or Myth? Why Much of What We Teach About Evolution is Wrong. Regnery Press, Washington, D.C., p. 138 (book available from Iconsofevolution.com [2]
  • Kettlewell, H B D (1958). "A survey of the frequencies of Biston betularia (L.) (Lep.) and its melanic forms in Great Britain". Heredity. 12 (1): 51–72. doi:10.1038/hdy.1958.4 [3]