Motýle

	Motýle
	200 – 0 mil. Spodná jura – súčasnosť PreЄ Є O S D K P T J K Pg N
	; Heliconius hecale (Fabricius, 1775) zo Strednej a Južnej Ameriky
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia))
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	zvliekavce (Ecdysozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Panarthropoda
Kmeň (phylum)	článkonožce (Arthropoda)
Oddelenie	hryzadlovce (Mandibulata)
Podkmeň (subphylum)	šesťnôžky (Hexapoda)
Trieda (classis)	hmyz (Insecta (Ectognatha))
Podtrieda (subclassis)	dvojkĺbovce (Dicondylia)
Infratrieda (infraclassis)	krídlovce (Pterygota)
Divisio	novokrídlatce (Neoptera)
Subdivisio	holometabolný hmyz (Endopterygota (Holometabola))
Nadrad (superordo)	Panorpida
Rad (ordo)	motýle (Lepidoptera)
Vedecký názov
	Lepidoptera; Linnaeus, 1758
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Motýle alebo zriedkavo lepidoptéry (lat. Lepidoptera) sú rad holometabolného hmyzu. Je to druhý najväčší rad hmyzu, hneď po chrobákoch. Sú rozšírené po celom svete okrem Antarktídy.

Odhadujeme, že motýľov bolo dosiaľ opísaných a pomenovaných vyše 180 000 druhov (cca 127 čeľadí). Rôznych foriem je nepredstaviteľné množstvo. Z tohto veľkého množstva sa udáva z územia Slovenska viac ako 3500 druhov.

Charakteristika

Motýle sú veľmi charakteristickým radom hmyzu. Na pomerne jemne stavanom tele majú väčšinou široké blanité krídla, ktoré sú vždy aspoň sčasti kryté čiastočne sa prekrývajúcimi šupinkami, ktoré vznikli premenou chĺpkov (Lepidoptera = doslova: šupinokrídlovce). Šupinky sú výrazne pigmentované – popri chemickom sfarbení majú často aj tzv. fyzikálne sfarbenie, ktoré vzniká interferenciou svetla na mikroskopických povrchových skulptúrach šupiniek. Motýle patria preto k najatraktívnejšiemu hmyzu i živočíchom vôbec. Na hlave má väčšina motýľov veľmi charakteristický ciciak (proboscis), ktorý vznikol ďalekosiahlou premenou čeľustí a dolnej pery. U niektorých čeľadí môže byť ciciak sčasti až úplne zakrpatený. Imága v prípade úplnej redukcie ciciaka vôbec neprijímajú potravu a žijú len krátku dobu z larválnych zásob. Väčšina motýľov však potravu prijíma v tekutej forme – väčšinou je to nektár, ale aj iné rastlinné šťavy.

Podtlak pri cicaní vyvoláva svalovina hltanu, ktorý pracuje ako pumpa. Iba výnimočne u najprimitívnejších motýľov (Micropterygidae) sú prítomné hryzadlá, v tomto prípade sa imága živia peľom. Larvy motýľov sú polypódne, eruciformné a nazývajú sa húsenice. Majú (na rozdiel od imág) hryzavé ústne ústroje a sú až na zriedkavé výnimky fytofágne. Vývin motýľov je typická holometabolia a prebieha obyčajne cez 4 – 5 instarov, u niektorých xylofágnych lariev však môže byť počet instarov vyšší, najmä za potravne nepriaznivých podmienok (Cossidae). Kukla je väčšinou múmiová (pupa obtecta), Monotrysia a primitívnejšie čeľade Ditrysia majú tzv. nedokonalú kuklu (pupa incompleta), ktorá má ešte sčasti odstávajúce nohy aj tykadlá. Len u primitívneho podradu Jugata môže byť kukla ešte typicky voľná (pupa libera), pričom u čeľade Micropterygidae je dokonca hryzavá.

Systematika

Aktuálny systém

Nový systém (napr. podľa Tree of Life, stav 02/2007 [posledná uvedená referencia je z r. 2005, Systema Naturae 2000 a Heppner 2003):

?rod Gangra Walker, 1862
podrad Zeugloptera (Protolepidoptera):
- čeľaď potočníkovcovité (Micropterigidae)
podrad Aglossata:
- čeľaď Agathiphagidae
podrad Heterobathmiina:
- čeľaď Heterobathmiidae
podrad Glossata:
- Dacnonypha v širšom zmysle – (?) nemonofyletické zoskupenie
  - Dacnonypha v užšom zmysle (= nadčeľaď Eriocraniodea v širšom zmysle) – (?) nemonofyletické zoskupenie
    - čeľaď Eriocraniidae (= nadčeľaď Eriocraniodea v užšom zmysle)
    - čeľaď Acanthopterocletidae (=nadčeľaď Acanthopteroctetoidea)
  - Lophocoronina (= nadčeľaď Lophocoronoidea)
    - čeľaď Lophocoronidae
- Myoglossata v širšom zmysle – nemonofyletické zoskupenie
  - Neopseustina (=Myoglossata v užšom zmysle)
    - čeľaď Neopseustidae
  - Neolepidoptera
    - Exoporia
      - čeľaď Mnesarchaeidae (=nadčeľaď Mnesarchaeoidea)
      - nadčeľaď Hepialoidea
        čeľaď hrotokrídlovcovité (Hepialidae)
        
        čeľaď Palaeosetidae
        
        čeľaď Neotheoridae
        
        čeľaď Anomosetidae
        
        čeľaď Prototheoridae
    - uzdokrídle (Heteroneura, Frenata)
      - Monotrysia – (?) nemonofyletické zoskupenie
        Incurvariina (=nadčeľaď Incurvarioidea)
        čeľaď Prodoxidae
        
        čeľaď Cecidosidae
        
        čeľaď blyštekovité (Incurvariidae)
        
        čeľaď Crinopterygidae
        
        čeľaď adélovité (Adelidae)
        
        čeľaď Heliozelidae
        
        Nepticulina – (?) nemonofyletické zoskupenie
        nadčeľaď Nepticuloidea
        čeľaď drobníkovité (Nepticulidae)
        
        čeľaď Opostegidae
        
        čeľaď Tischeriidae (= nadčeľaď Ticherioidea)
        
        čeľaď Palaephatiidae (= nadčeľaď Palaephatoidea)
      - Ditrysia
        zvyšné taxóny (vrátane – v niektorých systémoch – taxónov Macrolepidoptera a Rhopalocera)

Ditrysia je zďaleka najväčšia a hlavná skupina motýľov.

Typické staré systémy

Starý systém 1:

drobné motýle (Microlepidoptera) – dnes nemonofyletické zoskupenie
veľké motýle (Macrolepidoptera) – dnes pod Ditrysia
(niekedy ďalšie taxóny)

Starý systém 2:^[1]^[2]^[3]

drobné motýle (Microlepidoptera)
večerné motýle (Crepuscularia/Sphingidae)
nočné motýle (Nocturna) - namiesto tohto taxónu sa niekedy uvádzalo 5 menších skupín
denné motýle (Diurna/Rhapalocera)

Starý systém 3:

nočné mory (Heterocera) – dnes nemonofyletické zoskupenie
denné motýle (Rhopalocera) – dnes pod Ditrysia

Starý systém 4 (napr. Franc 2005):

podrad jarmokrídle (Jugata, Homoneura) – dnes nemonofyletické zoskupenie
podrad uzdokrídle (Frenata, Heteroneura)
- Monotrysia – pozri aktuálny systém
- Ditrysia – pozri aktuálny systém

Starý systém 5 (napr. Hurka & Čepická, 1978):

podrad Zeugloptera – pozri aktuálny systém
podrad Dacnonypha – pozri aktuálny systém (??)
...(zvyšok z Jugata ??)
podrad Monotrysia – pozri aktuálny systém
podrad Ditrysia – pozri aktuálny systém

Starý systém 6 (napr. Pastorális & Reiprich, 1995):

podrad Zeugloptera – pozri aktuálny systém
podrad Glossata – t. j. všetky ostatné taxóny

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o motýľ
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Motýle
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Motýle

Zdroje

↑ motýli. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 373
↑ Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 178 a nasl.
↑ Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Neunter Band, Vierte Abtheilung: Wirbellose Thiere, Erster Band: Die Insekten, Tausendfüßler und Spinnen. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., S. 341-347. [1]

PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

Externé odkazy

Atlas motýľov (na Slovensku) - www.foto-net.sk Archivované 2008-12-18 na Wayback Machine

[1] týli. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 373

[R-2] Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 178 a nasl.

[Brehm-3] Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Neunter Band, Vierte Abtheilung: Wirbellose Thiere, Erster Band: Die Insekten, Tausendfüßler und Spinnen. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., S. 341-347. [1]

[1]

[2]

[3]