Faidimos (sochár)
Faidimos (starogr. Φαίδιμος – Faidimos) bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.[2][3]
Faidimos, grécky sochár neznámeho pôvodu, tvoril v 2. polovici 6. storočia pred Kr.[2] Známe sú jeho signatúry z dvoch podstavcov zo sôch uložené v Národnom archeologickom múzeum v Aténach a v Metropolitnom múzeu v New Yorku. Na oboch podstavcoch stáli kedysi pohrebné sochy. Aténsky podstavec, ktorý pochádza z Vourvy (Erchia (?) - Vourva, Atika), bol základňou ženskej sochy, z ktorej sa zachovali len dolné končatiny. Jeho nápis, datovaný približne do roku 550 pred Kr., hlása, že bola darom otca svojej zosnulej dcére.[4] Podľa nápisu na podstavci z New Yorku, sochu venoval istý Anfichares k pamiatke svojho mŕtveho syna Chairedema.[1][2]
Tieto nápisy sú zaznamenané ešte v štýle zápisu bustrofédon („ako sa otáča vôl“, označuje vola, ktorý ťahá pluh v riadkoch). Písmená sú otočené tak, aby smerovali patričným smerom (prvý riadok sa teda číta sprava doľava, následný opačne). Štýl písania bustrefédon, typický pre 7. a 6. stor. pred Kr., pretrval do 5. stor. pred Kr.[5]
Znalci antického umenia mu pripisujú aj autorstvo loveckého psa (Múzeum Akropoly v Aténach), ktorý je vo svojom takmer živom postoji pripravený zaútočiť na nejaké zviera, sochu Koré Peploforé, nazvanú tak preto, lebo má na sebe odetý dórsky peplos[6][7] a Rampinovho jazdca, pomenovanom podľa francúzskeho diplomata, ktorý daroval jeho hlavu Louvru, kde je s odliatkom tela, kým originál tela je v aténskom Múzeu Akropoly spolu s odliatkom hlavy. Socha zhotovená okolo roku 550 pred Kr. zobrazuje víťaza pýtických hier. Mierne naklonená hlava prestáva uplatňovať archaický princíp frontálnosti. Tvár a postava sú už pekne stvárnené, kým úsmev a dekoratívna pravidelnosť účesu sú ešte typicky archaické.[8]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Inscriptiones Graecae, IG I³ 1196 [1]
- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Phaidimos [2]
- ↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 721. (po nemecky)
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1251 [3]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 264.
- ↑ Antický svět, Akropolské muzeum [4]
- ↑ Fodor's Travel Publications, Inc. Fodor's the Complete Guide to European Cruises. New York : Fodor's Travel, 2011. ISBN 978-14-0000-513-0. S. 576.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 58.