Filotimos z Aiginy
Filotimos (starogr. Φιλότιμος) bol grécky sochár v 5. stor. pred Kr.[1][2]
Sochár Filotimos pochádzal z ostrova Aigina.[3] Nemecký archeológ Georg Lippold jeho pôsobenie datuje do 2. polovice 5. stor. pred Kr.[2][4] Podľa Pausania bol autorom sochy Xenombrota z Kosu, olympijského víťaza v jazdeckých pretekoch na 90. olympijských hrách v roku 420 pred Kr., ktorá stála v Olympii.[5][6][7] Pri južnom krídle Diovho chrámu v Olympii boli objavené tri fragmenty z podstavca, pravdepodobne patriace k soche (Xenombrota) muža stojaceho vedľa koňa s mladým jazdcom (sochu mladíka sediaceho na koni, zrejme Xenombrotovho syna Xenodika, víťaza v pästnom súboji chlapcov, zhotovil Pantias[8][9]) .[10] Fragmentárny nápis z podstavca datujú do polovice 4. stor. pred Kr. (datovanie nápisu iba zo štýlu písma nie je vždy spoľahlivé[11]).[12][13]
Filotimos bol posledným známym aigínskym umelcom, ktorého meno sa zachovalo. V roku 488 pred Kr. bola Aigina dobytá Aténami a v roku 431 pred Kr. bola celá populácia ostrova deportovaná.[14]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 17.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Philotimos [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 362.
- ↑ Enciclopedia dell'arte antica, classica e orientale. Roma : Istituto della Enciclopedia italiana, 1965. S. 126.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 460.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 76.
- ↑ Catherine M. Keesling. Early Greek Portraiture. Cambridge : Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-11-0716-223-5. S. 222.
- ↑ Johann Heinrich Krause. Olympia. Wien : F. Beck's Universitäts-Buchhandlung, 1838. S. 399.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Pantias [2]
- ↑ Johannes Geffcken. Griechische Epigramme. Heidelberg : C. Winter, 1916. S. 48.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 264.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Peloponnesos (IG IV-[VI]):Elis IvO 170 [3]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 572.
- ↑ Bernard S. Myers. Encyclopedia of World Art. New York : McGraw-Hill, 1959. ISBN 978-00-7019-466-3. S. 177.