Wikipédia

Filoxenos z Eretrie

Filoxenos (starogr. Φιλόξενος) bol grécky maliar v 4. storočí pred Kr.[1][2]

Alexandrova mozaika z Faunovho domu, Pompeje - jej predlohou bola zrejme maľba od Filoxena z Eretrie
Freska na priečelí Hrobky Filipa II. datovaná približne do roku 336 pred Kr.

Filoxenos, maliar z Eretrie, bol predstaviteľom tébskej maliarskej školy (podľa iného zdroja tébsko-atickej školy[2]) štvrtého stor. pred Kr., ktorá, ako uvádzajú písomné zdroje, bola známa svojim vysoko dramatickým štýlom.[3]

Plínius uvádza, že Filoxenos namaľoval pre kráľa Kassandra (306 – 297 pred Kr. [1]) výnimočné dielo znázorňujúce bitku medzi Alexandrom a Dareiom[4] a tiež obraz, ktorý predstavoval troch silénov (satyrov) pri ich radovánkach (lasciviam in qua tres Sileni comissantur[2]).[5][6] Plínius tiež vyzdvihuje rýchlosť jeho učiteľa Nikomacha z Téb („nikto nebol rýchlejší v tomto umení ako on“) avšak Filoxenos, napodobňujúc svojho majstra, vynašiel ešte lepšiu metódu maľovania (priznal mu určitú prevahu nad jeho majstrom aj v rýchlosti maľovania), a to s použitím iba štyroch farieb bielej, žltej, červenej a čiernej (z toho je možné vyvodiť, že Filoxenos možno so svojou maliarskou metódou zobrazoval odvážnejšie efekty, ktoré boli dostatočne pôsobivé na to, aby si zaslúžili osobitnú pozornosť[7]).[5][8]

V roku 1831 bola počas vykopávok v Pompejách, v miestnosti domu zv. Faunov dom, objavená mozaiková podlahová krytina (o rozmeroch 5,82m x 3,13m, dnes vystavená v neapolskom múzeu) znázorňujúca legendárnu bitku pri Isse. [9] Toto dielo, pochádzajúce približne z roku 170 pred Kr. sa mnohými znalcami pokladá za kópiu slávnej maľby, ktorú vytvoril Filoxenos z Eretrie pre kráľa Kassandra. Alexander tu na svojom slávnom koni Bukefalovi útočí na Dareia v strede kompozície.[10]

Dielo je pozoruhodné technickým zvládnutím problémov, ktoré fascinujú. Jemná modulácia zadku vzpínajúceho sa koňa prostredníctvom tieňovania v hnedej a žltej farbe ďaleko presahuje čokoľvek, o čo sa kedy pokúsil grécky maliar váz na bielom podklade. Ďalšie detaily sú ešte pôsobivejšie. Peržan napravo od vzpínajúceho sa koňa padol na zem a dvíha spadnutý macedónsky štít, aby sa ochránil pred pošliapaním. Filoxenos zaznamenal odraz vydesenej tváre muža na vyleštenom povrchu štítu. Všade v scéne muži, zvieratá a zbrane vrhajú na zem tiene. Filoxenos tu skutočne otvoril okno do sveta naplneného nielen postavami, stromami a oblohou, ale aj svetlom.[11] Prírodnú scenériu naznačil iba kmeňom stromu, ale hĺbku poľa šikovne znázornil rozdielnym sklonom kopijí, ktoré sa krížia a vytvárajú dojem priestoru.[12][1] Snáď najpôsobivejšia je však psychologická intenzita drámy, ktorá sa odohráva pred očami divákov. Alexander vedie svoju armádu do boja bez prilby (s vejúcimi vlasmi), ktorá by ho chránila.[11] Preráža kopiju cez jedného z osobných strážcov perzského vládcu, pod ktorým padá kôň. Macedónsky kráľ je už neďaleko od Dareia a Alexander na kráľa upriamuje svoj pohľad, nie na nabodnutého muža. Dareios vyzýva na ústup a jeho vozataj už bičuje kone a uháňa s kráľom do bezpečia. Predtým, ako utečie, sa ešte Dareios za Alexandrom obzrie a v patetickom geste natiahne ruku k svojmu trúfalému nepriateľovi.[13]

Niektorí znalci Filoxenovi z Eretrie pripisujú aj maľbu loveckej scény na priečelí Hrobky Filipa II. z Verginy (nádherná lovecká scéna, namaľovaná na iónskom vlyse v „Kráľovskej hrobke“ vo Vergine, zobrazuje medveďa, leva, kanca a jeleňa, ako aj poľovníkov na koňoch a honcov[14]).[15][16]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. ↑ a b c Martin Kemp, Emeritus Professor of the History of Art Martin Kemp. The Oxford History of Western Art. Oxford : Oxford University Press, 2000. ISBN 978-01-9860-012-1. S. 52.
  2. ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Philoxenos 1 [1]
  3. ↑ Eva C. Keuls. The Reign of the Phallus. Berkeley : University of California Press, 1993. ISBN 978-05-2007-929-8. S. 414.
  4. ↑ Ulrich Sinn. Die 101 wichtigsten Fragen - Antike Kunst. München : C.H.Beck, 2007. ISBN 978-34-0654-805-5. S. 90.
  5. ↑ a b Plínius, Naturalis Historia, 35,110.
  6. ↑ J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 169.
  7. ↑ Norms and Variations in Art. Jerusalem : Magnes Press, Hebrew University, 1983. S. 94.
  8. ↑ Fabio Barry. Painting in Stone. London : Yale University Press, 2020. ISBN 978-03-0024-816-6. S. 98.
  9. ↑ Nancy Thomson de Grummond. Encyclopedia of the History of Classical Archaeology. London : Routledge, 2015. ISBN 978-11-3426-854-2. S. 33.
  10. ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 149.
  11. ↑ a b Fred S. Kleiner. Gardner's Art through the Ages: A Concise Global History. Boston : Cengage Learning, 2016. ISBN 978-13-0589-034-3. S. 74.
  12. ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 154.
  13. ↑ Fred S. Kleiner. Gardner's Art through the Ages: A Concise Global History. Boston : Cengage Learning, 2016. ISBN 978-13-0589-034-3. S. 75.
  14. ↑ Gordon Lindsay Campbell. The Oxford Handbook of Animals in Classical Thought and Life. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9958-942-5. S. 47.
  15. ↑ Salvatore De Vincenzo. Tra Cartagine e Roma. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1029-023-3. S. 345.
  16. ↑ Konrad H. Kinzl. A Companion to the Classical Greek World. Hoboken : John Wiley & Sons, 2010. ISBN 978-14-4433-412-8. S. 476.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filoxenos_z_Eretrie&oldid=7502450“