Frízsky kôň

Frízsky kôň patrí medzi najstaršie európske plemená koní. Jeho vek sa odhaduje na 3000 rokov. Patrí k pôvodným severoeurópskym plemenám. Oceňovali ho pre jeho výkonnosť už starí Rimania.

Frízský kôň

Dejiny

Frízske plemeno vďačí za mnohé svoje črty andalúzskemu koňovi zo Španielska. Je to chladnokrvný, ťažný kôň pochádzajúci z primitívneho lesného koňa. Rimania ho oceňovali ako vynikajúceho pracovného koňa. Plemeno dostalo meno podľa Frízska: oblasti v Holandsku a Nemecku. Predpokladá sa, že pochádza z obdobia tisíc rokov pred Kr. V priebehu rokov sa plemeno skvalitňovalo a zároveň sa zlepšoval jeho osud. Bol územčistý, húževnatý a otužilý s poslušnou povahou a bol z neho vynikajúci záprahový kôň. Bol vysoko cenený aj ako kráľovský vojnový kôň. Hoci nebýva veľký (aj keď dnešný trend uprednostňuje vysoké kone; niektoré majú už bežne výšku nad 168 cm), má neobyčajne vznešené správanie a pôsobivú akciu s vysokým krokom. Vplyv španielskych koní počas španielskej nadvlády v Nizozemsku (v rokoch 1568 – 1648) dodal plemenu viac ušľachtilosti.

Napriek svojej výnimočnosti, na začiatku 20. storočia frízsky kôň takmer vyhynul. Chovateľský zväz bol založený v roku 1879, ale popularita klusákov, medzi ktorými toto plemeno vynikalo, viedla ku kríženiu s cieľom zvýšiť rýchlosť na úkor pôvodného typu. V roku 1913 zostali vo Frízsku len tri žrebce. Plemeno zachránila druhá svetová vojna, keď mali holandskí poľnohospodári nedostatok vozidiel i pohonných hmôt a boli nútení vrátiť sa ku koňom. Druhú vážnu krízu prekonával chov frízkych koní v 60. rokoch, keď sa chovná báza znovu kriticky znížila. Aj táto však bola úspešne prekonaná a chov frízskych koní sa rozšíril prakticky do celého sveta. Zväz chovateľov frízskych koní získal v roku 1954 titul "kráľovský".

Vzhľad

Dnešný frízsky kôň má kompaktnú telesnú stavbu s honosnými chodmi a pokojným temperamentom. Má výšku od 150 – 170 cm, krátke silné nohy (u ľahších typov dlhšie a menej silné) s tvrdými kopytami a dobre osvaleným telom, a dlhú elegantnú hlavu. Krk má výrazne klenutý (labutí) a vznosný. Jeho vlnitá hriva a chvost pripomínajú hrivu a chvost andalúzskeho a luditánskeho koňa. Sú to výlučne vraníky bez bielych znakov. V lete srsť vybledne na slnku a môže mať čokoládové sfarbenie; preto niektorí chovatelia v Holandsku púšťajú svoje kone do výbehov len v noci aby nevybledli. Pre svoju čiernu farbu, elegantné chody i povahu je frízsky kôň obľúbený ako kočiarový, pohrebný aj cirkusový. Prvé frízske kone sa uplatňovali v jazdeckých školách vo Francúzsku a v Španielsku, kde vynikali v cvikoch vysokej školy. Stále je po nich dopyt ako po kočiarových koňoch – či už v súťažiach alebo pre parádu – pretože ich jednoliata čierna farba sa dobre ukáže takmer v akejkoľvek skupine.

Využitie

Frízske kone sú absolútne bezproblémové, pokojné a ľahko ovládateľné. Nie sú ľakavé a dobre znášajú i ostatné zvieratá. V súčasnej dobe sú veľmi populárne a obľúbené.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frízsky kôň

Externé odkazy

• Frízsky kôň v atlase na konicci.cz Archivované 2009-05-17 na Wayback Machine