František Rosenberger

František Rosenberger (tiež Franciscius, Franz, Ferenc) (* 1799, Pešť, Uhorsko – † 1882, Banská Bystrica ) bol zlatník pôsobiaci v Banskej Bystrici.

František Rosenberger
zlatník
Štát pôsob.Uhorsko Uhorsko
Narodenie1799
Pešť, Uhorsko
Úmrtie1882
Banská Bystrica
BydliskoBanská Bystrica
Zamestnaniezlatník

Životopis upraviť

Talent a zlatnícke zručnosti zdedil po významnom zlatníkovi Laurentiusovi Rosenauerovi, ktorý bol pravdepodobne aj Rosenbergerov otec a učil sa remeslo v rokoch 17961800 u zlatníka Ondreja (Andrása) Kolbányiho. U svojho otca strávil študentské roky života. Do mesta Banská Bystrica prišiel František Rosenberger na začiatku 20. rokov 19. storočia. Považuje sa za jedného z posledných zlatníkov, ktorý svoje majstrovstvo dokazoval nielen prácou, ale aj výučbou nastupujúcej zlatníckej generácie.

Žiadosť o prijatie do cechu predložil banskobystrickému zlatníckemu cechu 19. februára 1823 a na základe preukázania svojho majstrovstva, prostredníctvom zlatníckych výrobkov, bolo jeho žiadosti vyhovené. František Rosenberger sa stal právoplatným členom cechu. K jeho majstrovskej práci, tzv. „Meisterstücku“ patrí aj nádherný úžitkový predmet a majstrovské zlatnícke dielo – cukornička. Hlavný cechový komisár Jozef Glabits ocenil vysokú remeselnú a umeleckú úroveň Rosenbergerovej práce. V meste Banská Bystrica pôsobil ako zlatník v rokoch 18231882, teda dlhých 59 rokov. Za mešťana bol prijatý 22. apríla 1824. Pri voľbách v revolučnom roku 1848 zvolili Františka Rosenbergera za člena mestskej rady. Svoje remeslo rozvíjal František Rosenberger na rôznych úrovniach. V roku 1845 pôsobil v meste na pozícii zlatníckeho vicecechmajstra, v rokoch 1858, 1861, 1865, 1866, 1869, 1870 a 1872 bol majstrom zlatníckeho cechu v Banskej Bystrici.

Rosenberger zomrel v roku 1882.

Zlatnícky dorast upraviť

Ako skúsený zlatník sa staral aj o zlatnícky dorast, učili sa a pracovali u neho budúci zlatníci: Johan Hlavátsch, Johan Böhm, Samuel Biresch, Ferdinand Tausch, Emanuel Schaffarik, Mathias Alleram, Andreas Hinko, Joseph Aleram, Julius Schlosser, Paul Kobrany a Jozef Halama. Dňa 12. januára 1856 nastúpil k nemu do učenia aj jeho syn Anton Rosenberger, ktorý ako mimoriadne nadaný žiak vstúpil 15. marca 1863 aj do zlatníckeho cechu. Ako majstrovský kus odovzdal cechovej komisii dve brošne a jeden pár náušníc. Medzi najnadanejšieho Rosenbergerovho žiaka však považujeme istého Viliama Emlera.

Dielo upraviť

Jeho význam spočíval nielen v zlatníckej práci, ale mimoriadnym spôsobom sa zaslúžil aj na zachovaní časti zlatníckej dielne svojho majstra Samuela Libaia. Po smrti Viliama Emlera odovzdala ovdovelá manželka časť dielne do múzea. Nosnú časť tvorí unikátny zlatnícky stôl, tzv. ponk. Ďalšiu časť dielne Libay – Rosenberger zabezpečil vrchný inšpektorát tak, aby sa dostala do Mestského múzea. Dielňa v pôvodnom a zachovanom stave obsahuje viac ako 300 kusov razidiel, používaných pri výrobe lyžíc a gombíkov. Ďalej obsahuje aj rôzne druhy nákoviek, zlatnícke váhy a kladivká, stojan na razidlá, zlatnícke sedlo na nákovy, klátik s nákovou, zveráky, ochrannú kožu, kliešte a zlatnícku stoličku. Známe sú nasledovné podoby Rosenbergerovho majstrovského znaku: písmená FR v polkruhmi ozdobenom srdci, písmená FR v obdĺžniku. Znak FR v obdĺžniku používal len na označenie zlatých predmetov.

František Rosenberger je autorom aj ďalších hodnotných umeleckých diel. Svoju významnú úlohu zohral aj pri tvorbe slávneho Glabitsovho pokálu. Pracoval po boku svojho majstra Samuela Libaia a na starosti mal tepanie pokálu do výslednej podoby.

V zbierkach Stredoslovenského múzea sa nachádza aj nádherné dielo tohto zručného zlatníka. Je to cukornička z bieleho striebra. Vznikla v roku 1840, jej výška je 15 cm a námetom sa vracia k starým barokovým tradíciám. Čerpá zároveň aj zo slohotvorných prvkov 17. storočia. Na okrúhlej tepanej podstave je pripevnená liata noha v podobe ryby (delfín?), vrchnú časť cukorničky tvorí mušľovitá otvorená nádoba – lastúra, ukončená pozlátenou guličkou – perlou. Pozlátené je aj vnútro cukorničky. Na obrube podstavca z vonkajšej strany sa nachádza banskobystrická cechová overovacia značka a autorská značka Františka Rosenbergera. Toto majstrovské dielo odráža nielen Rosenbergerovu zručnosť, ale najmä manuálny cit v detaile tepanej zlatníckej techniky a práce.

Literatúra upraviť

  • GLOCKO, Filip: Pokál Jozefa Glabitsa (Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 1., marec 2016, ISSN 25859420, s. 3.
  • GLOCKO, Filip: Cukornička z bieleho striebra (Dielo zlatníka Františka Rosenbergera v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 2., jún 2016, ISSN 25859420, s. 6.
  • GLOCKO, Filip: Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN 0027 – 5263
  • GLOCKO, Filip: Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya). In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN 1336 – 9148
  • GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
  • JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, ISBN 80-969366-2-X
  • MIHALIK, Sándor: Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő
  • TORANOVÁ, Eva: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983
  • TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1983
  • ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. ISBN 80-8055-324-6
  • ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov. In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, ISBN 80-88924-23-5