Front an-Nusra (Front pre podporu sýrskeho ľudu) bola sýrska radikálna vojenská skupina napojená na sieť al-Káida. V arabskom jazyku bola skupina známa ako Džabhat an-Nusra a na Západe ju poznali pod pojmom Al-Nusra Front. Jej úlohou malo byť zvrhnutie režimu sýrskeho prezidenta Baššára Asada a vytvorenie islamského emirátu spravovaného podľa práva šaría.

Front an-Nusra
Účasť na Sýrskej občianskej vojne



Vlajka Frontu an-Nusra
Existencia 23. január 2012 - 28. január 2017
Transformácia Džabhat Fath aš-Šám
Haját Tahrír aš-Šám
Operačné 
územie
Sýria
Ideológie salafizmus
Veliteľ Muhammad Džulání
Veľkosť 5000 - 10 000

Dňa 10. decembra 2012 ju Spojené štáty zaradili na zoznam teroristických organizácií[1] a v máji 2013 tak urobila aj OSN.[2]

Pôsobnosť upraviť

 
Poľný veliteľ Frontu an-Nusra v Idlibe

S nápadom vytvoriť odnož teroristickej organizácie al-Káida v Sýrii prišli v júli 2011 Abú Bakr al-Bagdádí a Hadží Bakr, vtedajší vedúci predstavitelia Islamského štátu v Iraku. V Sýrii panovali v tej dobe ideálne podmienky pre vytvorenie nového krídla al-Káidy, pretože krajina nachádzala v chaose v dôsledku vypuknutia občianskych nepokojov. Demonštrácie obyvateľstva donútili sýrskeho prezidenta Baššára Asada, aby urobil isté ústupky a jedným z nich bolo aj početné prepúšťanie väzňov. Stovky z nich začali okamžite vytvárať malé bunky ako opozíciu voči vláde Baššára Asada. Zatiaľ čo mnohí z nich sformovali nacionálne zamerané islamistické hnutia ako napr. Liwa al-Islam (neskôr Džaiš al Islam), Sukúr aš-Šám (Sokoli Levanty) a Kataib Ahrar al-Šám, desiatky ďalších sa zapojili do extrémnejších sietí salafistických džihádistov. Práve tieto siete chceli Bagdádí s Bakrom použiť na vybudovanie sýrskej odnože al-Káidy a jej vytvorením poverili Sýrčana Muhammada Džuláního. Ten v auguste 2011 s ďalšími šiestimi spoločníkmi prešiel z Iraku do Sýrie, kde sa spojil s miestnymi islamskými radikálmi. Do konca roku 2011 zjednotil Džúlání desiatky malých džihádistických buniek po celej krajine a 23. januára 2012 ohlásil založenie Frontu an-Nusra. Urobil tak prostredníctvom videa, v ktorom vyhlásil vojnu režimu Baššára Asada a požadoval zavedenie islamského práva šaría ako budúceho vládneho systému krajiny. Okrem toho Džúlání predstavil Front an-Nusra ako jedinú zložku v dlhej historickej bitke medzi zahraničným imperializmom a islamským svetom.

V tejto rannej fáze boli pre bojovníkov Frontu an-Nusra charakteristické krvavé útoky samovražedných atentátnikov na bezpečnostné zložky vládnych síl. A hoci spočiatku ich intenzita bola malá (do 1. marca 2012 uskutočnili iba tri útoky), už v tej dobe mali teroristický charakter, pretože až 40% obetí predstavovali civilisti. Relatívne malé hnutie sa však vďaka finančnej podpore Islamského štátu v Iraku rýchlo rozrastalo. V lete 2012 začal Front an-Nusra rekrutovať bojovníkov z ostatných sýrskych militantných opozičných skupín a začal hľadať spojencov pre svoje operácie. Do konca roku 2012 došlo k prerodu z teroristickej organizácie na povstalecké hnutie a Front an-Nusra sa stal nevyhnutnou zložkou väčšinovej opozície. V tej dobe (medzi septembrom 2012 a marcom 2013) Assadov režim utrpel sériu strategických porážok a v každej z nich zohrávali kľúčovú úlohu bojovníci Frontu an-Nusra.

Popri vojenskom vzostupe začal Front an-Nusra realizovať v Aleppe aj občiansku zložku svojho džihádistického projektu. Zriadil inštitúciu zodpovednú za poskytovanie služieb civilistom, žijúcich v oblastiach, ktoré kontroloval Front an-Nusra. Začiatkom zimy 2012 začala táto inštitúcia zabezpečovať kontrolu nad pekárňami, dodávkami vykurovacieho plynu, vody, čistiacich a zdravotníckych služieb alebo inej štátnej pomoci. Kvôli efektívnemu a neskorumpovanému charakteru si rýchlo získala priazeň medzi civilistami. Spolu s hlavnými ozbrojenými skupinami založil Front an-Nusra v Aleppe opozičnú správu mesta. Podobný model sa neskôr replikoval aj vo východnej časti Dajr az-Zaur, kde si Front an-Nusra vytvoril mimoriadne blízke vzťahy s opozičnými skupinami a kmeňmi.

K nárastu popularity Frontu an-Nusra došlo zrovna v období, kedy upadal vplyv Slobodnej sýrskej armády podporovanej Spojenými štátmi. To podkopávalo schopnosť tzv. umiernenej opozície spojiť sa a vytvoriť jedinú mocnú organizáciu.

Koncom roku 2012 si Abú Bakr al-Bagdádí začal uvedomovať, že stráca nad Džuláním kontrolu. Preto od neho v apríli 2013 požadoval, aby verejne vyhlásil, že Front an-Nusra je napojený na organizáciu Islamský štátu v Iraku. Predpokladal, že tým si zaistí vernosť značnej časti Džuláního ľudí. Džulání sa však odmietol verejne podriadiť Bagdadiho autorite a namiesto toho znovu sľúbil vernosť vodcovi al-Káidy al-Zawahirimu. Front an-Nusra tým prišiel o značnú časť finančnej podpory a stratil aj mnoho zahraničných bojovníkov, ktorí prešli k Islamskému štátu. Rozkol medzi týmito dvomi skupinami, ktoré zastrešovala al-Káida, prerástol na konci roka 2013 do otvorenej vojny. Na začiatku roku 2014 sa Front an-Nusra spojil s viacerými sýrskymi militantnými skupinami a v severnej Sýrii spustili rozsiahlu ofenzívu proti Islamskému štátu. To v polovici marca prinútilo túto skupinu, aby sa stiahla. V lete 2014 však Islamský štát nakoniec vytlačil Front an-Nusra z provincie Dajr az-Zaur a ovládol Rakku, ktorú premenil vo svoje hlavné mesto.

Po tom, čo bol Front an-Nusra vytlačený z provincie Dajr az-Zaur, presunula skupina svoje aktivity na západ Sýrie do provincií Hamá, Lazikíja a Idlibu, ktorý sa nakoniec stal jej hlavnou základňou. Odhaduje sa, že v tej dobe mala skupina 10 000 bojovníkov. Podporovali ju Katar a Saudská Arábia, ktoré jej poskytovali peniaze i zbrane. Bojovníci do nej prichádzali cez Turecko.

S postupným odhalením svojej previazanosti s al-Kaidá, začali vodcovia Frontu an-Nusra stále viac vyzývať na uplatňovanie islamského práva a na odsúdenie kohokoľvek, kto má väzby na Západ. Z toho dôvodu začalo hlavne v Idlibe stúpať napätie medzi touto skupinou a niekoľkými frakciami Slobodnej sýrskej armády podporovanými USA, vrátane Sýrskeho revolučného frontu. Hoci spočiatku Front an-Nusra bojoval len proti vládnym silám po boku ďalších povstaleckých skupín, postupne sa začal obracať aj proti nim. Počas rokov 2014 a 2105 zlikvidoval Sýrsky revolučný front a hnutie Harakat Hazm, čo boli významné umiernené skupiny vyzbrojené Američanmi. Cieľom bolo dostať pod svoju kontrolu čo najväčšie územie a zmocniť sa zbraní umiernených skupín. Časť bojovníkov porazených zoskupení vstúpila do Frontu an-Nusra.

Front an-Nusra spolupracoval s Islamským frontom a skupinou Ansar al-Islam. V marci 2015 sa stal súčasťou väčšieho zoskupenia Armády víťazstva (Džaíš al-Fatah), kde bola druhou najvýznamnejšou skupinou po salafistickom zoskupení Ahrar aš-Šám, ktorá mala desať až dvadsať tisíc bojovníkov. Napriek svojim radikálnym názorom dokázal Front an-Nusra spolupracovať aj s ďalšími menšími skupinami. Mnohé z nich to obhajovali tým, že inak by boli rozprášené.

Koncom septembra 2015 vstúpila do hry ruská armáda, ktorá dramaticky zmenila rovnováhu síl v Sýrii a zachránila Assadov režim pred pravdepodobnou porážkou. Hoci ruské letecké údery sa nezameriavali na konkrétne skupiny, ale skôr na určité konfliktné zóny, oblasti ovládané Frontom an-Nusra (najmä Idlib, Hama a Aleppo) sa stali cieľom náletov. Preto od januára 2016 rokoval Džulání s ostatnými opozičnými skupinami o vytvorení veľkej koalície, do ktorej by bol začlenený aj Front an-Nusra. Ako ústupok ponúkal svoju rezignáciu vo vedení skupiny ale aj úplnú zmenu jej mena. Tieto vyjednávania najskôr narazili na neochotu Džuláního spretrhať svoje väzby s al-Káidou, ale nakoniec súhlasil aj s tým. Úspešné rokovania však prerušil fakt, že medzinárodné spoločenstvo začalo opäť výraznejšie podporovať Slobodnú sýrsku armádu (SSA). Vzrastajúca popularita SSA vyvolala novú vlnu revolučných protestov po celej Sýrii. Táto situácia vážne podkopávala autoritu Frontu an-Nusra, ktorý útokmi na demonštrantov vyprovokoval strety s s bojovníkmi Slobodnej sýrskej armády.[3]

Dňa 29. júla 2016 zmenila Džuláního skupina meno na Džabhát Fatah aš-Šam, čím deklarovala, že už nie je spojená so žiadnou vonkajšou skupinou. To sa občas chápalo ako formálne oddelenie od al-Káidy, aj keď sľub vernosti nebol nikdy vypovedaný. Preto to bolo skôr vnímané ako snaha o maskovací manéver, pretože po vstupe Ruska do vojny bol Front an-Nusra spolu s Islamským štátom pravidelne označovaný ako hlavná teroristická hrozba v Sýrii. V tej dobe sa odhadovalo, že má päť až desať tisíc bojovníkov, výhradne Sýrčanov.

Pod novým názvom sa v druhej polovici roka 2016 snažila skupina zabrániť sýrskej armáde oslobodiť Aleppo, pričom neuspela. Spolupracovala pritom s niekoľkými ďalšími skupinami. Spoločne potom 28. januára 2017 vytvorili novú skupinu Haját Tahrír aš-Šám (Organizácia pre oslobodenie Levanty). Okrem premenovanej Fronty an-Nusrat sa jej súčasťou stali Front Ansar al-Dín, hnutí Núr al-Dín al-Zinky, ale aj skupiny Liva al-Hakk a Džaíš al-Sunna. Hlavné slovo v nej však malo vedenie Frontu an-Nusra. Skupina Haját Tahrír aš-Šám mala vtedy asi 20 000 bojovníkov. Popierala spojenie s al-Káidou a oznámila, že "je nezávislá a nie je pokračovaním predchádzajúcich organizácií". Jeden z jej vodcov abú Jaber zo skupiny Ahrár aš-sám, ktorý dlho usiloval o zjednotenie všetkých salafistov v Sýrii, sa dlhodobo staval proti prepojeniu Frontu an-Nusrat s al-Káidou, lebo oslabovalo jej koaličný potenciál. Sám pritom zastáva podobne radikálne názory ako predstavitelia al-Káidy. Začiatkom februára 2017 však časť vodcov oznámila, že sú lojálni al-Káide. Skupinu Haját Tahrír aš-Šám rozdeľovali tieto vnútorné spory a 1. októbra Jaber odišiel z čela skupiny a viedol už len jej radu. Hlavným veliteľom sa stal Muhammad Džulání.

Dňa 3. októbra 2017 uskutočnili ruské lietadlá Su-34 a Su-35 nálet na miesto, kde sa konalo stretnutie velenia Frontu an-Nusra. Pri útoku bolo usmrtených 12 poľných veliteľov Frontu an-Nusra vrátane Džuláního najbližšieho pomocníka, ktorým bol šéf bezpečnosti Ahmad Gizaj. Sám Muhammad Džulání utrpel viaceré ťažké zranenia a prišiel o ruku.[4]

Na začiatku roka 2018 utrpela skupina Haját Tahrír aš-Šám veľkú porážku, keď sýrske vládne vojská oslobodili Východnej Ghútu a jej bojovníci sa museli stiahnuť do Idlibu. Tam ale skupina posilnila a na začiatku roku 2019 dostala pod kontrolu väčšinu provincie. V apríli preto začali sýrska vládne vojská s podporou Ruska útok na túto oblasť. Haját Tahrír aš-sám síce ich postup brzdil, ale nedokázal zabrániť oslobodeniu Chán Šajchúnu.[5]

Vojnové zločiny a terorizmus upraviť

Hoci Front an-Nusra na rozdiel od Islamského štátu nemal záľubu v okázalej brutalite, v máji 2012 usporiadal pri Dajr az-Zaure hromadnú popravu 13 mužov. V lete 2012 sa priznal k vraždám zajatých vládnych vojakov s tým, že ich potrestal smrťou, keď sa priznali k zločinom. V istom roku sa skupina prihlásila ešte k sérii atentátov v oblastiach, ktoré boli pod kontrolou sýrskych vládnych síl (Midan, Damašku, Aleppo a Dajr az-Zaur).

V auguste 2013 bojovníci Frontu an-Nusra spolu s ďalšími islamistickými zoskupeniami vyvraždili v 10 alavitských dedinách 190 civilistov (vrátane 57 žien, 18 detí a 14 starých ľudí).[6]

V septembri 2013 sa Front an-Nusra prihlásil k masakru 30 civilistov v ďalších troch alavitských dedinách. Masaker mal byť pomstou za zabitie moslimov a ich žien vo východnej Ghúte, kde pri vládnom útoku chemickými zbraňami zahynulo 21. augusta 1400 ľudí.[7]

V decembri 2013 zabili islamisti v meste Adra 15 civilistov z menšín Alavitov a sekty Drúzov. Podľa očitých svedkov, aktivistov a sýrskych štátnych médií vykonali tento útok skupiny Islamský front a Front an-Nusra.[8] Ďalších 20 Drúzov zabili členovia Frontu an-Nusra v júni 2015 v dedine Qalb Lawzeh.[9]

Referencie upraviť

  1. U.S. Places Militant Syrian Rebel Group on List of Terrorist Organizations” [online]. 10. december 2012. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Sýrsky front an-Nusra zaradili na teroristický zoznam [online]. pravda.sk, 31. máj 2013. Dostupné online.
  3. Charles Lister. Profiling Jabhat al-Nusra [online]. 24. júl 2016. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Vodca Frontu an-Nusra Džulání utrpel zranenia pri ruskom nálete [online]. sme.sk, 4. október 2017. Dostupné online.
  5. Alex Švamberk. Fronta an-Nusra [online]. novinky.cz. Dostupné online. (po česky)
  6. “You Can Still See Their Blood” [online]. 10. október 2013. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Syria jihadists claim they killed Homs Alawites [online]. 15. september 2013. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Islamists kill 15 Alawite and Druze civilians in Syria -activists [online]. reuters.com, 12. december 2013. Dostupné online. Archivované 2015-10-09 z originálu. (po anglicky)
  9. Activists: Al Qaeda affiliate kills 20 members of minority sect in Syria [online]. foxnews.com, 11. jún 2015. Dostupné online. Archivované 2015-06-14 z originálu. (po anglicky)