Slobodná sýrska armáda

Slobodná sýrska armáda (SSA) je označenie prvej skupiny rebelov, ktorá začala bojovať proti vládnym silám sýrskeho prezidenta Baššára Asada v sýrskej občianskej vojne. V arabskom jazyku je skupina známa ako al-Džajš as-Sūrī al-Ḥurr a na Západe ju poznajú pod pojmom Free Syrian Army (FSA).

Slobodná sýrska armáda
Účasť na Sýrskej občianskej vojne
Vlajka Slobodnej sýrskej armády
Existencia	29. júl 2011 - súčasnosť
Transformácia	Turecká slobodná sýrska armáda
Operačné  územie	Sýria
Ideológie	sekularizmus
Veliteľ	Abdalláh Bašír Salím Idrís Rijád al-Asaad
Veľkosť	25000 (koncom roku 2011) 35000 (koncom roku 2015)

Pôsobnosť

Červené oblasti označujú územie pod kontrolou Slobodnej sýrskej armády v júni 2012

Červené oblasti označujú územie pod kontrolou Slobodnej sýrskej armády v júni 2012

Bola sformovaná priamo v samom počiatku vojny v roku 2011, keď niekoľko veliteľov z vládou vedenej Sýrskej arabskej armády odmietlo nariadiť vojakom, aby začali strieľať do demonštrantov a dezertovalo. Ku koncu roka 2011 títo velitelia oznámili, že skupina vojakov pod ich vedením, ktorá bojuje proti sýrskej vláde, sa oficiálne volá Slobodná sýrska armáda. Prvým veliteľom tejto skupiny sa stal Rijád al-Asaad.

V prvej etape vojny, ktorá sa datuje do obdobia medzi rokom 2011 a rokom 2014, tvorila Slobodná sýrska armáda najväčšiu opozičnú ozbrojenú skupinu, ktorá vzdorovala vláde Baššára Asada (neskôr prevzal kľúčovú úlohu v tejto vojne Islamský štát). Slobodná sýrska armáda pozostávala predovšetkým z dezertérov zo Sýrskej arabskej armády, doplnených o dobrovoľníkov, ktorí chceli dopomôcť k Asadovmu zvrhnutiu. Títo dobrovoľníci sa k armáde pripojili predovšetkým preto, že boli predtým svedkami zločinov proti ľudskosti, ktoré vykonávali vládne jednotky. Asi 75 až 80% členov SSA tvorili arabskí suniti, zvyšok sú kurdskí suniti.

Slobodná sýrska armáda predstavovala najsekulárnejšiu skupinu spomedzi všetkých povstalcov v Sýrii a v roku 2012 vytvorila tzv. Vyhlásenie princípov. Tieto princípy zahŕňali vieru v možnosť budúcej slobodnej, demokratickej a pluralitnej Sýrie, ako aj záväzok dodržiavať medzinárodné právo.

Západné štáty, najmä USA pod vedením Obamovej administratívy, skryto poskytovali Slobodnej sýrskej armáde podporu, lebo verili, že toto zoskupenie je vhodná umiernená opozícia, ktorá má šancu zvrhnúť diktátorskú vládu Baššára Asada. Malo ísť o bližšie nešpecifikovanú pomoc zo strany CIA a iných organizácií. Na pomoc sýrskej opozícii vyčlenili Spojené štáty celkovo 25 miliónov dolárov, ktoré boli použité napríklad na nákup komunikačných zariadení (vrátane šifrovaných rádií), vozidiel, potravín a zdravotníckych potrieb. Údajne nemalo ísť o dodávky žiadnych zbraní. Na rozdiel od ďalších krajín, ako Katar a Saudská Arábia, ktoré organizovali a financovali dodávky ručných a protitankových zbraní, ťažkých guľometov a mínometov. V septembri 2013 však americké denníky Washington Post a Wall Street Journal informovali, že CIA organizovala dodávky protitankových zbraní sýrskej opozícii a to prostredníctvom tretích strán (pravdepodobne prostredníctvom niektorej z krajín Perzského zálivu). CIA sa však k týmto obvineniam nevyjadrila a vtedajší vodca SSA Salím Idrís otvorene vyjadroval nespokojnosť s tým, že od USA nedostáva žiadne zbrane.

V decembri 2012 sa v tureckom meste Antalya konala trojdňová konferencia, ktorej výsledkom bolo založenie "Najvyššej vojenskej rady". Tá predstavovala jednotnú štruktúru velenia pre Slobodnú sýrsku armádu na celom území Sýrie. Skladala sa z 30 veliteľov a na ich čele stál generál Salím Idrís.

Na prelome rokov 2012 a 2013 zaznamenala Slobodná sýrska armáda niekoľko významných bojových úspechov, ktoré spočívali hlavne v útokoch na letecké základne, čo znemožňovalo sýrskej vláde efektívne nasadiť letectvo. V roku 2013 sa však situácia Slobodnej sýrskej armády ako hlavného súpera sýrskej vlády začala rapídne zhoršovať. Prvým dôvodom boli dezercie, pretože armáda nebola schopná poskytovať vojakom adekvátne výplaty, a tí sa preto museli začať obzerať po inom zdroji príjmov. Druhým dôvodom bol vzostup islamistických skupín, ktoré bojovali nielen proti sýrskym vládnym silám, ale aj proti Slobodnej sýrskej armáde. Tie prilákali do svojich radov aj niektorých extrémistickejšie zmýšľajúcich vojakov zo SSA. Týmito skupinami boli predovšetkým Front an-Nusra (neskôr Džabhat Fath aš-Šám alebo Front za dobytie Sýrie) a Islamský štát.

Situáciu zhoršili aj informácie, že Asadov režim použil proti povstalcom chemické zbrane. Vzhľadom k tomu, že Spojené štáty na tieto útoky razantne nezareagovali, prestali mnohí Sýrčania dúfať v pomoc zo Západu. Nedostatočná podpora Slobodnej sýrskej armády zo strany americkej vlády spôsobila, že Najvyššia vojenská rada začala rýchlo strácať svoju autoritu a velitelia jednotlivých frakcií SSA sa prestali zúčastňovať na jej zasadaniach. Dňa 6. decembra 2013 sa sýrske veliteľstvo Najvyššej vojenskej rady, ktoré sa nachádzalo v dedine Babisqa, dostalo pod kontrolu skupiny Islamský front. Tým v podstate zostalo viac ako sto skupín, patriacich pod SSA, bez centrálneho vedenia. Aby boli schopné konkurovať Islamskému štátu, začali sa vzájomne spájať do zoskupení pod rôznymi novými názvami. Napríklad 14 skupín prevažne z Idlibu, ale niektoré aj z Hamá, Aleppo a Damašku založili 9. decembra Front sýrskych revolucionárov. O tri týždne neskôr vytvorilo 8 skupín z mesta Aleppo zoskupenie Armáda mudžáhidov. O ich koordináciu sa zo zahraničia snažili Saudská Arábia, Turecko a Katar - krajiny, ktoré vyplnili vákuum po nerozhodnom postoji USA. Svoj vplyv naďalej uplatňovali aj Spojené štáty, ale zväčša len cez tieto tri krajiny.

Niektoré ďalšie skupiny SSA sa pripojili s k novo sformovaným Slobodným demokratickým silám. Schopnosť SSA konať ako jednotná autonómna organizácia sa zhoršila a to aj kvôli tomu, že vo vnútri oslabenej Najvyššej vojenskej rady, ktorá pôsobila už len zo zahraničia, došlo k mocenským bojom. V polovici februára 2014 vyhlásila Najvyššia vojenská rada, že odvoláva generála Salíma Idrísa a nahrádza ho brigádnym generálom Abdalláhom Bašírom. Niektorí velitelia Najvyššej vojenskej rady to značili za prevrat. Údajne to bola zástupná vojna medzi Saudskou Arábiou, ktorá podporovala Bašíra a Katarom, ktorý stál za Idrísom. Vnútorné rozbroje v Najvyššej vojenskej rade znížili bojaschopnosť Slobodnej sýrskej armády a od roku 2014 sa hlavnou povstaleckou ozbrojenou skupinou stojacou proti sýrskej vláde stal Islamský štát.

V januári 2014 vytvorilo 12 skupín SSA zoskupenie Harakat Hazm a o mesiac neskôr sa ďalších 54 skupín v provincii Dara sformovalo do hnutia Južný front. To sa stalo kľúčovou súčasťou umiernenej opozície podporovanej Spojenými štátmi. Medzitým Islamský štát na východe Sýrie vytlačil radikálne sunnitské hnutie Front an-Nusra, ktoré sa hlásilo k teroristickej organizácii Al-Káida. Bojovníci tejto teroristickej skupiny sa presunuli do provincie Dara, kde začali viesť kampaň proti skupinám SSA.

V tejto dobe sa už začína naplno prejavovať nejednotnosť skupín Slobodnej sýrskej armády a ich nezáujem o spoločnú koordináciu s USA. Dôkazom toho bol letecký úder USA z 23. apríla 2014, kedy Američania zaútočili v Sýrii na pozície Islamského štátu a skupinu Khorasan, ktorá bola tieňovým krídlom Frontu an-Nusra. Severné skupiny SSA dovtedy udržiavali s Frontom an-Nusra krehkú rovnováhu, pričom sa zameriavali viac na dosahovanie vojenských víťazstiev v boji s vládnymi vojskami ako na politicko-ideologické rozdiely. Preto po amerických útokoch vydali vyhlásenie, v ktorom odsúdili konanie USA voči Frontu an-Nusra a označili ho za kontrarevolúciu. To jasne demonštruje, že slabá podpora spojencov z medzinárodného spoločenstva dostala niektoré skupiny SSA do bezvýchodiskovej pozície a v nej radšej uprednostnili spoluprácu s Frontom an-Nusra, napriek tomu že ten vyhlásil svoju vernosť al-Káide.

Krehké spojenectvo medzi SSA a Frontom an-Nusra však nevydržalo príliš dlho a koncom októbra 2014 sa dostali do otvoreného konfliktu. V tej dobe začal Front an-Nusra vymeriavať sýrskemu obyvateľstvu kruté tresty, ako napríklad ukameňovanie mužov a žien za cudzoložstvo alebo stíhanie ľudí za čarodejníctvo. Medzi 26. októbrom a 7. novembrom obsadil Front an-Nusra so svojim spojencom Džund al-Aksá najmenej 23 dedín a miest, ktoré predtým kontrolovali dve skupiny SSA. Front an-Nusra sa zmocnil nielen ich územia, ale zabral aj ich veliteľstvá, čím ich fakticky úplne porazil. Išlo o prvú totálnu porážku niektorej zo skupín Slobodnej sýrskej armády od začiatku konfliktu v roku 2011. O štyri mesiace neskôr uskutočnil Front an-Nusra niekoľko pokusov o atentáty na veliteľov SSA v severnej a južnej Sýrii a porazil ďalšiu zo skupín SSA v okolí mesta Aleppo.

Obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 bolo pre decentralizované, aj keď jednotne zamerané hnutie SSA výzvou. Nielen že sa zintenzívnil konflikt s Assadovým režimom, ale islamistická skupina Front an-Nusra zosilnela a stala sa pre SSA vážnou hrozbou. Bojovníci Front an-Nusra porazili vládne jednotky v Idlibe a Slobodná sýrska armáda začala strácať na význame.

V roku 2015 utrpeli vládne sily veľké porážky a Rusko s Iránom vyhodnotili, že do konca roku by mohol režim Baššára Asada padnúť. Preto koncom septembra 2015 spustilo Rusko v Sýrii masívne letecké útoky namierené proti sýrskej opozícii a hlavne proti Slobodnej sýrskej armáde. Do konca januára 2016 bol zničený značný počet skladov zbraní SSA, logistické zariadenia, operačné centrály a výcvikové základne. Nálety boli tak intenzívne, že pri nich bolo usmrtených takmer 1400 civilistov a zničených takmer dve desiatky nemocníc. Ruské bombardovanie a operácie vládnych pozemných síl boli zamerané hlavne na frakcie SSA v Idlibe, severnej Hame, Aleppe a Homse. Členovia SSA však ukázali pri pozemných bojoch obrovské odhodlanie, čím si vyslúžili uznanie aj u saláfistických skupín. So "značkou" Slobodná sýrska armáda sa začali identifikovať aj skupiny, ktoré pôvodne pod SSA vôbec nepatrili. V tejto fáze revolúcie sa so Slobodnou sýrskou armádou spájali aj islamistické skupiny ako Ahrar al-Šam a Džaiš al-Islam, pričom spoločne vytvárali tzv. umiernenú opozíciu. Narastajúca popularita SAS vyvolala ďalšiu vlnu revolučných protestov po celej Sýrii. Táto situácia vážne ohrozovala pozíciu teroristickej skupiny Front an-Nusra, ktorá útokmi na demonštrantov vyprovokovala strety s SSA. V niekoľko mesiacov trvajúcich bojoch s Frontom an-Nusra a vládnymi jednotkami sa skupiny SSA na severe Sýrie značne oslabili. Jedinou silnou frakciu zostal Južný front, ktorý bol vyzbrojovaný Jordánskom.

V roku 2016 bola Slobodná sýrska armáda za pomoci Turecka znovu obnovená. Kvôli podpore Turecka bola tiež označovaná ako Turecká slobodná sýrska armáda (TSSA). Turecko nielen že platilo príslušníkom tejto skupiny žold, ale poskytlo im tiež výstroj a výzbroj, vrátane ťažkých zbraní ako sú pásové obrnené transportéry ACV-15 a vozidlá Kirpi odolné voči mínam.

Obnovenú Tureckú slobodnú sýrsku armádu tvorili nielen pôvodné frakcie SSA, ale pôsobili v nej aj členovia rôznych džihádistických skupín. Skupina, ktorá mala spočiatku asi 20 000 príslušníkov, sa prvýkrát zapojila do bojov na konci augusta 2016, kedy sa zúčastnila prvej tureckej invázie do Sýrie. Jej cieľom bolo vyhnať Islamský štát od hranice s Tureckom skôr, než tam dorazia Sýrske demokratické sily. Príslušníci TSSA pomohli Turkom hneď v prvý deň operácie Štít Eufratu, keď sa 24. augusta podieľali na obsadení Džarábulusu. Podieľali sa aj na útoku na Ar-Raj, ktorý sa začal 3. septembra. Niekoľkokrát sa stretli aj s postupujúcimi Sýrskymi demokratickými silami. Vo februári 2017 sa príslušníci tejto skupiny zapojili do záverečnej fázy dobývania mesta Al-Báb, ktoré sa podarilo oslobodiť z područia Islamského štátu 23. februára.

Dňa 30. decembra 2017 bol v sýrskom Azaze oznámený vznik novej Sýrskej národnej armády (SNA), ktorej jadrom sú práve príslušníci TSSA.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slobodná sýrska armáda