Fundamentalizmus (z latinského fundamentum – základ) vo filozofii vedy: stanovisko, podľa ktorého existuje jednak istá hierarchia vied a v rámci nej základný stupeň, na ktorom budujú všetky ostatné; pre lepšie odlíšenie od náboženského fundamentalizmu je v kontexte teórie vedy vhodnejšie hovoriť o fundacionalizme alebo fundacionalistickej teórii.

Taktiež ide o urputné dodržiavanie základných princípov. Je protikladom modernizmu. Najčastejšie sa používa v spojitosti s náboženstvom, kde označuje smery, vyžadujúce doslovný výklad základných kníh a ich aplikácií do života.[1] Býva spojený s presvedčením o absolútnosti vlastnej pravdy, sprevádzaným netoleranciou k odlišným názorom.

Pôvodne bol označením pre určitú skupinu protestantského hnutia v USA od prelomu 19. a 20. storočia;[1] v 80. rokoch sa termín rozšíril v médiách a začal sa používať v zmysle „krajné alebo ultrakonzervativné krídlo“ na najrôznejšie hnutia a myšlienkove smery,[1] stále viac ale na islamský extrémizmus. Vecná oprávnenosť tohto používania býva spochybňovaná.

Referencie upraviť

  1. a b c fundamentalismus. In: Velký sociologický slovník. Vyd. 1. Zväzok I A – O. Praha : Karolinum, 1996. 1627 s. ISBN 80-7184-311-3. S. 325-326.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.