Gýmeš

	Gýmeš
	Jelenec
	hradná zrúcanina
	Letecký pohľad na zrúcaniny
Štát	Slovensko
Región	Nitriansky
Okres	Nitra
Pohorie	Tribeč
Súradnice	48°24′42″S 18°13′20″V / 48,41167°S 18,22222°V
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	obec Kostoľany pod Tribečom
	Poloha hradu Gýmeš na Slovensku
	Poloha hradu Gýmeš v Nitrianskom kraji
	Wikimedia Commons: Gýmeš Castle
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Do roku 1948 bol Gýmeš názov obce dnes nazývanej Jelenec, pozri Jelenec.

Súradnice: 48°24′42″S 18°13′20″V / 48,41167°S 18,22222°V

Gýmeš (-normovaný názov^[1]; iné názvy: Gýmešský hrad, Jelenec, Jelenecký hrad) je hradná zrúcanina na strmom kremencovom kopci Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, zhruba 5 km na sever od obce Jelenec (Gýmeš). Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov – spolu s Haličským zámkom.

Dejiny upraviť

Hrad dal postaviť pravdepodobne v r. 1253 – 1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej.

Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení.

V tejto podobe poznal hrad Matúš Čák Trenčiansky a takto stál až do 15. storočia. Vtedy, za panstva Forgáčovcov, sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie. Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu.

Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami.

Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáčovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať.

Súčasný stav upraviť

Horizontálne pôsobiacu siluetu stredovekého hradu modelujú tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukcií hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby; neskorobaroková architektúra kaplnky je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.

Prístup upraviť

Prístup na hrad je možný z viacerých miest.

po značke z obce Ladice.
po alebo značke z obce Kostoľany pod Tríbečom s následným odbočením na značku.
po alebo značke z obce Jelenec, od rybníka Remitáž s následným odbočením na značku.^[2]