Giurо Michajlov
Giuro Michajlov (bulh. Гюро Михайлов); * 1862, Rachmanlij, Osmanská ríša; dnešné Bulharsko[1][2][3][4][5] – † 25. december[2][3][1] 1880, Plovdiv, Východná Rumélia; dnešné Bulharsko bol bulharský vojak, príslušník tretej roty[1][2][3][4][5] Prvej[3] plovdivskej družiny,[1][3] bulharskej východorumelskej milície,[4][3] ktorý zahynul, keď odmietol opustiť strážne stanovisko počas požiaru.[1][2][3][4][5] .
| Giuro Michajlov | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 1862 Rachmanlij, Osmanská ríša |
| Úmrtie | 25. december 1880 Plovdiv, Východná Rumélia |
| Profesia | príslušník východorumelskej bulharskej milície |
| Národnosť | bulharská |
Život upraviť
Giurо Michajlov sa narodil v roku 1862[2] v dedine Rachmanlij (bulh. Рахманлий),[2] dochovanej v záznamoch aj ako Rachmanli (bulh. Рахманли),[4] alebo Rachmanlare (bulh. Рахманларе)[1] (dnešná dedina Rozovec v okrese Brezovo)[2][5], ktorá leží na úpätí pohoria Sredna gora. Väčšinu svojho života do narukovania prežil v rodnej dedine, kde sa stal aj svedkom udalostí Aprílového povstania a oslobodzovania Bulharska v priebehu Rusko-tureckej osloboditeľskej vojny.[5] Po dosiahnutí dospelosti a 6 mesačnej pravidelnej vojenskej službe bol pridelený do strážneho oddielu,[2][5][1] tretej roty Prvej[3] plovdivskej družiny,[1][3] bulharskej východorumelskej milície,[4][3] ktorý bol určený na ochranu Plovdivu.[2][5][1]
Smrť upraviť
25. decembra[2][3][1][1] 1880 v 23:00 prepukol v budove, ktorú Michajlovova družina strážila požiar.[2][5][1] Zdroje sa rôznia v tom, či išlo o miestnu pobočku banky,[2] alebo finančné oddelenie posádky[5][4] (štábna budova milície)[4] pri ktorej Giuro Michajlov slúžil.[5] Oheň sa rýchlo šíril a ostatní strážni začali opúšťať budovu. Giuro Michajlov však odmietol post opustiť a dokonca namieril pušku na jedného zo svojich druhov, ktorý sa ho snažil presvedčiť, nech odíde a zachráni sa so slovami, že ho môže z postu uvoľniť len jeho veliteľ. Jeho veliteľ, ktorý v tom čase už v budove nebol sa dopočul o tom, že jeho podriadený odmieta opustiť strážne stanovisko a rozhodol sa do budovy vrátiť, aby ho zachránil. V čase keď vstúpil do budovy, však došlo k jej kolapsu a Giurovov veliteľ zahynul v plameňoch.[2][5] Giuro Michajlov odmietol opustiť stanovisko aj v momente, keď mu jeho druhovia oznámili, že jeho veliteľ je mŕtvy, a nemá ho kto odvolať. Krátko na to zahynul spolu so svojimi tromi druhmi aj on sám.[5] Spolu s Giurom Michajlovom, tak zhoreli ďalší štyria ľudia a to[4][1] jeho veliteľ[1] Nikola Kostadinov[4][1][3] z dediny Mărzian (dnes Benkovski) v Plovdivskej oblasti,[3] Ilija Krăstev[4][1][3] z mesta Goľamo Konare (dnes Săedinenie) v Plovdivskej oblasti,[3] Kostadin Argirov[4][1][3] z dediny Dermen dere (dnes Părvenec) taktiež v Plovdivskej oblasti[3] a Miťo Petkov[4][1][3] z dediny Petrič v Sofijskej oblasti.[3]
Vplyv na hovorovú bulharčinu a symbolika upraviť
Meno Giura Michajlova sa v dôsledku jeho činu dostalo aj do bežnej hovorovej bulharčiny a fráz Bulharov.[5][2] Bežne sa používajú frázy ako: Pozri na neho aký Giuro Michajlov (bulh. Гледай го тоя какъв е Гюро Михайлов – Gledaj go toja kakăv e Giurо Michajlov), Čo sa mi tu hráš na Giura Michajlova (bulh. Какво ми се правиш на Гюро Михайлов – Kakvo mi se praviš na Giurо Michajlov),[2] alebo ...ako Giurо Michajlov na poste (bulh. ...като Гюро Михайлов на пост – ...kato Giurо Michajlov na post).[5]
Symbolika je v tomto prípade dvojaká.[5] Niektorí považujú jeho čin za príklad bezprecedentného hrdinstva,[4][5] iní za príklad nezmyselnej úpornosti,[5] zlého pochopenia zmyslu pre hrdinstvo až hlúposti.[2]
Kultúrny odkaz upraviť
V básni Pri grobăt (bulh. При гробът, doslova Pri hrobe) Giura Michajlova ospevuje významný bulharský spisovateľ Ivan Vazov.[4][1]
Pamätníky upraviť
V Bulharsku sa nachádza niekoľko pamätníkov venovaných pamiatke Giura Michajlova. Nachádzajú sa napríklad v Plovdive, ale aj v Michajlovovej rodnej dedine Rozovec.[2] V Plovdive sa jedná v poradí už o tretí pamätník venovaný Giurovi Michajlovovi.[1]
Galéria upraviť
-
pamätník Giura Michajlova v Plovdive
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 319 – 320. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 507 – 509. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KOLEKTÍV AUTOROV. Bălgarski enciklopedičen rečnik. Veliko Tărnovo : Gaberoff. 2000. 1330 s. ISBN 9789549607119. S. 694. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 263. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q Verni do grob – podvigŭt na Gyuro Mikhaĭlov i negovite drugari / Верни до гроб – подвигът на Гюро Михайлов и неговите другари [online]. bulgarianhistory.org, 2018-02-09, [cit. 2022-08-05]. Dostupné online. (bulharčina)