Goľam Rezen

Goľam Rezen (bulh. Голям Резен) je vrch v pohorí Vitoša v Oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Goľam Rezen
vrch
Vitosha-2014-GolemRezen01.jpg
celkový pohľad na vrcholovú časť vrchu Goľam Rezen z vrchu Černi vrăch
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Sofia
Okres Sofia
Pohorie Vitoša
Nadmorská výška 2 277 m n. m.
Súradnice 42°34′10″S 23°17′29″V / 42,569444°S 23,291389°V / 42.569444; 23.291389
Najľahší výstup od horskej chaty Aleko
Poloha v rámci Bulharska
Fire.svg
Poloha v rámci Bulharska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

OpisUpraviť

Goľam Rezen je druhým najvyšším vrchom pohoria Vitoša.[1][3] Dosahuje výšku 2 277 m n. m.[1][2][3] a leží vo východnej časti vrcholových partií pohoria Vitoša,[3] pričom spolu s neďalekým vrchom Malăk Rezen (bulh. Малък Резен) - obidva vrchy dokopy sú známe pod názvom Rezňovete (bulh. Резньовете) - dominujú tejto časti pohoria.[3] Rozprestiera sa severovýchodne od najvyššieho bodu Vitoše - vrchu Černi vrăch (bulh. Черни връх).[1] Východné, severovýchodné a juhovýchodné steny vrchu sú strmé, skalisté[1][3] s výskytom kamenných riek a v zime s vysokou vrstvou snehovej pokrievky.[3] Východne od vrcholu sa rozprestiera rezervácia Bistriško Branište (bulh. Бистришко Бранище).[3]

TurizmusUpraviť

Východná stena vrchu Goľam Rezen je vyhľadávanou lokalitou pre alpinizmus.[3] Do vrcholových častí Vitoše v blízkosti vrchu Goľam Rezen vedú dve sedačkové lanovky: Romanski (bulh. Романски) a Akademika 2 (bulh. Академика 2),[3] od horskej chaty Aleko.[1] V zníženine medzi vrchmi Goľam Rezen a Malăk Rezen sa nachádza vrchná časť lyžiarskej lokality Stenata (bulh. Стената), ktorá sa rozprestiera na ploche približne 600 hektárov a zaberá severnú časť severovýchodnej steny. V lokalite je k dispozícii sedačková lanovka Romanski a štyri vleky.[4]

ZaujímavosťUpraviť

  • Zníženina medzi vrchmi Goľam Rezen a Malăk Rezen, exponovaná od severovýchodu je najstudenším miestom pohoria Vitoša a taktiež miestom, kde počas roka dopadne najmenej slnečných paprskov.[2] Snehová pokrývka sa na tomto mieste udrží takmer celoročne.[2][3]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 145. (po bulharsky)
  2. a b c d NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 160 – 168. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite - Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" - Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 143. (po bulharsky)
  4. a b KOVAČKI, Todor; PETRUŠEV, Georgi. Vitoša. Sofia : TANGRA TanNakRa IK. 2009. 256 s. ISBN 9789543780471. S. 73. (po bulharsky)