Goldbergove variácie

Goldbergove variácie, BWV 988 (uvádzané aj pod názvom Goldbergovské variácie) je dielo pre klávesový nástroj (dnes takmer výhradne klavír) od nemeckého skladateľa Johanna Sebastiana Bacha.

Goldberg-Variationen, BWV 988
Druh skladby
klavírne variácie
Vznik
1741
Časti
  1. Aria
  2. Variácie 1 – 30
  3. Aria da capo
Približná dĺžka
64 min.
Významní interpreti

Johann Sebastian Bach vydal Goldbergove variácie v roku 1742 v nakladateľstve Balthasara Schmida v Norimbergu ako súčasť štvrtého diela Klavírnych cvičení. Tie spolu s Passacagliou pre organ a Chaconnou pre husle patria k trom najväčším príkladom Bachovho variačného umenia.

Historické pozadie upraviť

Johann Theophilus Goldberg bol mimoriadne nadaný mladý klavirista a aj skladateľ. Od roku 1741 študoval u Johanna Sebastiana Bacha. Goldberg hrával kniežaťu Hermannovi Carlovi von Keyserlingovi za bezsenných nocí. Ten si objednal u Bacha hudbu k týmto nočným koncertom a Bach napísal variácie, ktoré sú začiatkom novodobých dejín variácií a zároveň jedným z najkrajších a najväčších diel svojho druhu.

Téma upraviť

Nosnou témou variácií je ária „mit verschiedenen Veränderungen vor Clavicimbel mit 2 Manualen Denen Liebhabern zur Gemüths – Ergetzung“ alebo tzv. Goldberg – Variationen. Ária je zachytená už v druhej knižôčke pre Annu Magdalénu Bachovú. Je melodicky tak bohatá, že je pravdepodobne už sama variáciou melódie, ktorú Bach uvádza ako sprievod v ľavej ruke v 26. variácii. Golbergove variácie obsahujú túto áriu a 30 variácií.

Variácie by sme mohli podľa obsahu rozdeliť na klavírne a kontrapunktické štúdie. Základom, z ktorého sa variácie odvíjajú, nie je ani tak melódia, ale predovšetkým basová línia, ktorú Bach v jednotlivých variáciách značne modifikuje, základná harmónia daná áriou však ostáva a zopakuje sa v každej variácii.

Ária má 32 taktov, dvojdielnu formu, hlavná tónina je G dur. Bach prísne dodržuje aj formu jednotlivých variácií. Len 6 variácií nedodržuje počet taktov árie. Z tohoto vyplýva, že sú to variácie ornamentálne a vidíme na nich veľkú fantáziu a variačné umenie J.S. Bacha, pretože variácie vôbec nevyznievajú fádne ani jednotvárne. Tvoria kompaktný celok. Sú spracované čisto kontrapunktickou formou, ktorá sa stala vzorom pre nasledujúce generácie skladateľov.

Časti diela upraviť

S výnimkou prvých a posledných troch variácií, Bach zoskupuje variácie do trojíc tak, že prvá má ráz charakteristickej skladby, v druhej prevláda virtuózna zložka (už spomínané klavírne štúdie) a tretia je kánonická (kontrapunktické štúdie).

  • Variácia č.1 – je veľmi jednoducho imitačne spracovaná, v Allegro, začína postupne vťahovať poslucháča do nálady diela.
  • Variácia č.2 – je takisto voľná imitácia, ale už v trojhlase.
  • Variácia č.3 – je lyrický kánon v unisone.
  • Variácia č.4 – je tanečná v 3/8 takte.
  • Variácia č.5 – melódia sa nachádza v base a pravá ruka predstavuje virtuóznu zložku – figurácie, ktoré vytvárajú iskrivé pozadie.
  • Variácia č.6 – kánon v sekunde.
  • Variácia č.7 – je taktiež tanečná, v 6/8 takte, má charakter siciliana. Pripomína symfóniu z Vianočného oratória.
  • Variácia č.8 – je založená na ostinátnych figuráciách.
  • Variácia č.9 – kánon v tercii, trojhlasný.
  • Variácia č.10 – je Fughetta I. alla breve, kde Bach veľmi prehľadným, ale efektívnym spôsobom spracúva tému (má tiež trojhlasné spracovanie).
  • Variácia č.11 – vychádza z ôsmej variácie, je rytmicky obohatená.
  • Variácia č.12 – je kánon v kvarte.
  • Variácia č.13 – je inšpirovaná áriovou melodikou, je štylizovaná ako sólo v pravej ruke a melodický sprievod v ľavej ruke.
  • Variácia č.14 – vidíme v nej krásne prelínanie melódie so sprievodom vymieňajúc si navzájom polohy.
  • Variácia č.15 – je kánon v intervale kvinty. Pripomína Bachov chorál „O Lamm Gottes unschuldig“.
  • Variácia č.16 – je svojím charakterom francúzska overtura bez pomalého záveru. Prvý diel je grave s figuráciami typickými pre tento druh, kvázi druhý diel tvorí fughetta II. v rýchlom tempe.
  • Variácia č.17 – mohli by sme ju označiť za etudu lomených intervalov (tercií).
  • Variácia č.18 – kánon v sexte. Tempo giusto je pre kánony dosť neobvyklé.
  • Variácia č.19 – je štylizovaná do trojdobého tanca, pripomína nám ländler – tanec v tej dobe ešte neexistujúci.
  • Variácia č.20 – nám môže pripomenúť variáciu č. 14, ale rytmicky je na zložitejšej úrovni (zaujímavá je synkopická úprava). Je založená na permutačnom kontrapunkte.
  • Variácia č.21 – je chromatický kánon v intervale septimy.
  • Variácia č.22 – je inšpirovaná talianskou vokálnou hudbou. Formou to je fugato (štvorhlas).
  • Variácia č.23 – je štúdiou ako efektívne vyriešiť problémy tercií paralelných, v protipohybe, dokonca i dvojitých. U Bacha nie je žiadny technický problém samoúčelný, stáva sa formotvornou súčasťou kompozície.
  • Variácia č.24 – kánon v oktáve.
  • Variácia č.25 – je adagio inšpirované duchovnou pašiovou hudbou, výrazová stránka je v tejto variácií dominantná, charakterovo vyjadruje veľkú bolesť.
  • Variácia č.26 – Muzikológovia sa domnievajú, že v 26. variácii sa nachádza pôvodná téma týchto variácií (sprievod v ľavej ruke). Technickým problémom pre interpreta sa stáva prekladanie rúk.
  • Variácia č.27 – kánon v intervale nóny. Druhú časť tejto variácie tvorí inverzia predchádzajúceho dielu.
  • Variácia č.28 – rieši efektívnym spôsobom problém trilku aj dvojitého, trilok sa stáva nosným výrazovým prostriedkom.
  • Variácie č.29 – je po rytmickej stránke veľmi rôznorodá, po technickej stránke upozorňuje na problém akordického trilku.
  • Variácia č.30 - je Quodlibet, v ktorej Bach kanonicky spracováva údajne dve ľudové piesne s jednoduchým harmonickým sprievodom. Dielo upokojuje na záver opäť hlavná téma – Ária.

Technická náročnosť upraviť

Interpretovať dielo je veľmi náročné, obsahuje všetky technické problémy. Vyžaduje obrovský citový vklad, pochopenie diela a intelektuálny nadhľad. Ďalším z problémov je časovo dlhý rozsah diela, ktorý okrem maximálnej koncentrácie vyžaduje aj veľké množstvo fyzických síl. Pre klaviristu je psychické a fyzické napätie pri interpretácii Golbergových variácií porovnateľné s klavírnym recitálom. Ferruccio Busoni, zrejme v záujme efektu, sa svojou úpravou pokúsil dielo ešte viac skomplikovať. To však ani nie je potrebné a v tejto Busoniho úprave sa ani nehráva.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť