Otvoriť hlavné menu

Grécki Arumuni (gr. Βλάχοι - Vlachi alebo Αρμάνοι - Armáni) sú etnická skupina Arumunov (a tým aj tzv. Valachov), žijúca v Grécku predovšetkým v horských oblastiach Pindu, na hraniciach Tesálie s Epirom, ďalej sa nachádzajú aj v Makedónii, okolo mesta Naousa. Ich počet je asi okolo 150 000-200 000. Rýchlo sa v Grécku asimilujú; ich jazyk sa totiž nepoužíva ani v školách, ani v úradoch, ani v kostoloch.

Dejiny a pôvodUpraviť

Pôvod gréckych Arumunov stále nie je celkom jasný. Predpokladá sa, že sú to potomkovia rímskych kolonizátorov, ktorí sa usadili v Grécku počas cisárstva a premiešali sa s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Podľa iných teórií prišli do Grécka niekedy v 10. storočí zo severobalkánskej oblasti a malo ísť o romanizovaných Ilýrov či Trákov. Podľa ďalšej teórie ide len o romanizovaných Grékov, ktorí počas rímskej vlády začali používať latinčinu. V 11. stor. sa už o nich hovorí ako o obávaných bojovníkoch z gréckych hôr, pričom podľa niektorých spisov mali dokonca z hôr Tésalie útočiť na Grékov, ktorí žili na rovinách. Po páde Byzancie v roku 1204 si dokonca Arumuni (Valasi) v Tesálii vytvorili nezávislý štát, Veľké Valašsko, ktoré však neskôr ovládol Epirský despotát. V 15. stor. sa tieto oblasti dostávajú do Osmanskej ríše. V tomto období mali grécki Arumuni rôzne výhody, mohli hovoriť svojim jazykom, dokonca pri liturgiách používali aj svoj jazyk miesto gréčtiny. Okrem Tesálie žili Valasi aj v dnešnom Albánsku a Macedónsku. V roku 1881 sa Tesália stala súčasťou Grécka, pričom tu stále v horách žila menšina Arumunov. V tej dobe tvorili Valasi v Tesálii asi 20.000 obyvateľov. V roku 1923 sa zistilo, že v Epire žije 23.700 Arumunov, 20.000 v Tesálii a 42.750 v Macedónii. Grécka vláda však ich menšinové práva neuznala, pretože sa Arumuni sami deklarovali za Grékov.

JazykUpraviť

Vlasi hovoria po arumunsky. Je to východorománsky-balkánsky jazyk so silným vplyvom grékej slovnej zásoby. V Grécku sú však všetci Arumuni dnes bilingválni, teda hovoria aj po grécky.

KultúraUpraviť

Sú známi ako pastieri, obývajú vysokohorské oblasti, podobne ako grécky Sarakacani. Dnes sa síce ich veľká časť postupne modernizovala, prípadne v mestách splynula s väčšinovými Grékmi, no stále môžeme v horách Pindu nájsť vlašských pastierov. Sú známi hlavne výrobou syrov, chovom oviec a kôz a spievaním tradičných pastierskych piesní.

Pozri ajUpraviť

ZdrojeUpraviť

  • Οι Μητροπόλεις και η Διασπορά των Βλάχων-Κουκούδης Αστέριος (Oi Mitropóleis kai i Diasporá ton Vláchon-Kukúdis Astérios)