Guttus (starogr. Γούτος – goutos, od lat. gutta – „kvapka“) je typ starogréckej nádoby.[1]

Červenofigúrový guttus z Apúlie, cca 420 – 370 pred Kr.

Guttus (mn. č. gutti), zvyčajne nižšia široká okrúhla kanvica s úzkou výlevkou (alebo hubicou), prstencovitým uchom a nízkym hrdlom (niekedy so sitom alebo vekom), slúžil na vylievanie tekutín v menších dávkach.[2][3] Vyrábali sa z hliny, kovu alebo skla (vyrábaný bol v rôznych tvaroch, napr. s výlevkou vo forme hlavy zvieraťa[4]), najmä na gréckom západe (Magna Graecia). Najčastejšie sa ním nalieval olej do lámp, po kvapkách parfumované oleje (olejom sa napr. natierali športovci[5]), liečivé oleje, zálievky alebo dresingy (zrejme i ocot filtrovaný cez sito[6]).[7]

Existuje niekoľko presvedčivých dôkazov, že guttus (guttus s úzkou hubicou, predĺženým náustkom vhodným pre malé deti) sa používal ako fľaša na kŕmenie detí mliekom, napr. chemická analýza sedimentov v niektorých gutti, nájdených v hroboch malých detí (našli v nich zvyšky kazeínu); existencia gutti v tvare prsníka a guttusu s nápisom MAMO („plačem, volám po prsníku“).[8] Starovekí Gréci používali špeciálne upravený keramický guttus aj na odsávanie materského mlieka z prsníka (skôr než Rimania, ktorí na tento účel vynašli sklenené extraktory).[9][10][7]

Grécke deti, ktoré zomreli v ranom veku, boli často pochované s gutti, ako to dokazujú nálezy (datované hlavne od 5. do 3. stor. pred Kr.) napr. z pohrebísk západogréckych miest Himery alebo Tarenta.[11][12] Prítomné boli aj v hroboch starších detí, pravdepodobne ako predmety, ktoré používali v mladšom veku alebo ako nádoby, ktoré slúžili chorým deťom slabým na to, aby sa živili samé.[13]

Väčšinu gutti, zdobených najmä lesklou čiernou glazúrou, našli v sicílskych a juhoitalských hroboch (niektoré z nich boli nepochybne vyrobené pre tento účel). Prítomnosť malých kamienkov vo vnútri niektorých, podnietili názor, že štrkotajúci zvuk mohol mať za cieľ vystrašiť zlých duchov.[14]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
  2. Susan I. Rotroff. Hellenistic Pottery: Text. Princeton : ASCSA, 1997. ISBN 978-08-7661-229-3. S. 172.
  3. Brian A. Sparkes. Greek Pottery: An Introduction. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 82.
  4. Arnold Lionel Haskell, Min Lewis. Infantilia: the archaeology of the nursery. London : Dobson, 1971. ISBN 978-02-3477-678-0. S. 30.
  5. Eric Hostetter. Bronzes from Spina. Princeton : Mainz am Rhein, 2001. ISBN 978-38-0532-429-8. S. 93.
  6. Zoi Kotitsa. Hellenistische Keramik im Martin von Wagner Museum der Universität Würzburg. Würzburg : Ergon Verlag, 1998. ISBN 978-39-3200-443-8. S. 98.
  7. a b Nina Kunina. Ancient Glass in the Hermitage Collection. Sankt Peterburg : Gosudarstvennyĭ Ėrmitazh, 1997. ISBN 978-59-0035-115-5. S. 343.
  8. Barbara Heldring. Sicilian Plastic Vases. Michigan : B.H.M. Heldring, 1981. S. 109.
  9. Susan Falls. White Gold: Stories of Breast Milk Sharing. Lincoln : U of Nebraska Press, 2017. ISBN 978-14-9620-271-0. S. 85.
  10. Rosanne Welch, Peg A. Lamphier. Technical Innovation in American History: An Encyclopedia of Science and Technology. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2019. ISBN 978-16-1069-094-2. S. 182.
  11. Dēmētrios V. Grammenos, Elias K. Petropoulos. Ancient Greek colonies in the Black Sea 2. Oxford : Archaeopress, 2007. ISBN 978-14-0730-111-2. S. 105.
  12. Maureen Carroll. Infancy and Earliest Childhood in the Roman World. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9252-433-1. S. 27.
  13. Maureen Carroll. Infancy and Earliest Childhood in the Roman World. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9252-433-1. S. 82.
  14. Peter Connor, Heather Jackson, Ian Potter Museum of Art. A Catalogue of Greek Vases in the Collection of the University of Melbourne at the Ian Potter Museum of Art. Melbourne : Macmillan Education AU, 2000. ISBN 978-18-7683-207-0. S. 186.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guttus

Pozri ajUpraviť