Hincove oká
Hincove oká (poľ. Hińczowe Oka) sú skupinou drobných plies tesne na juh od Veľkého Hincovho plesa v Mengusovskej doline. Cez niektoré preteká Hincov potok. Najsevernejšie Hincovo oko, keď je v ňom viac vody, splýva s Veľkým Hincovým plesom a stáva sa, že vytvorí na jeho južnom okraji malú zátoku, z ktorej tečie potok.
| Hincove oká | |
| pleso | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Tatry |
| Okres | Poprad |
| Obec | Štrbské Pleso |
| Súradnice | 49°10′29″S 20°03′40″V / 49,174603°S 20,061228°V |
| Nadmorská výška hladiny | 1 946 m n. m.[1] |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Hincove oká | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
upraviťNázov Veľkého Hincovho plesa i okolitých Hincových ôk, pravdepodobne, vyplýva z mena Hinco, t. j. Ignác. Ten, podľa ľudových povestí, mal v okolí plesa pásť ovce. Ponúka sa aj iné vysvetlenie. Je z čias, kedy baníci – haviari (hincovia) hľadali v tatranských dolinách zlato. Vynára sa aj predstava, že Hinco bol tajomný trpaslík, ktorý pomáhal baníkom pri dolovaní zlata. Hinco, možno, mohlo byť priezvisko muža, ktorý tu voľakedy hľadal zlatú rudu. V slovenskom menoslove je veľa rodov, ktoré dnes používajú toto meno. [2]
Okolie plesa
upraviťOká ležia v Hincovej kotline, ktorá tvorí jeden z najvyšších stupňov Mengusovskej doliny. Na západe sa nad okami zdvíhajú steny Kôprovského štítu, na severe Čubriny a Veľkého Mengusovského štítu a na východe Východného Mengusovského štítu, Hincovej veže a Mengusovského Volovca.[3]
Turistika
upraviťNa juh sa otvára Mengusovská dolina, ktorou sa v turistickej sezóne dostaneme k okám i samotnému Veľkému Hincovmu plesu po 
modrej značke od Popradského plesa za 1,5 hodiny. Vrátiť sa možno rovnakou cestou, alebo pokračovať cez Vyšné Kôprovské sedlo a Hlinskú dolinu do Kôprovej doliny.[3]
Referencie
upraviť- ↑ MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.