Hincove oká (poľ. Hińczowe Oka) sú skupinou drobných plies tesne na juh od Veľkého Hincovho plesa v Mengusovskej doline. Cez niektoré preteká Hincov potok. Najsevernejšie Hincovo oko, keď je v ňom viac vody, splýva s Veľkým Hincovým plesom a stáva sa, že vytvorí na jeho južnom okraji malú zátoku, z ktorej tečie potok.

Hincove oká
pleso
Štát Slovensko Slovensko
Región Tatry
Okres Poprad
Obec Štrbské Pleso
Súradnice 49°10′29″S 20°03′40″V / 49,174603°S 20,061228°V / 49.174603; 20.061228
Nadmorská výška hladiny 1 946 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hincove oká
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov Veľkého Hincovho plesa i okolitých Hincových ôk, pravdepodobne, vyplýva z mena Hinco, t. j. Ignác. Ten, podľa ľudových povestí, mal v okolí plesa pásť ovce. Ponúka sa aj iné vysvetlenie. Je z čias, kedy baníci – haviari (hincovia) hľadali v tatranských dolinách zlato. Vynára sa aj predstava, že Hinco bol tajomný trpaslík, ktorý pomáhal baníkom pri dolovaní zlata. Hinco, možno, mohlo byť priezvisko muža, ktorý tu voľakedy hľadal zlatú rudu. V slovenskom menoslove je veľa rodov, ktoré dnes používajú toto meno. [2]

Okolie plesa

upraviť

Oká ležia v Hincovej kotline, ktorá tvorí jeden z najvyšších stupňov Mengusovskej doliny. Na západe sa nad okami zdvíhajú steny Kôprovského štítu, na severe Čubriny a Veľkého Mengusovského štítu a na východe Východného Mengusovského štítu, Hincovej veže a Mengusovského Volovca.[3]

Turistika

upraviť

Na juh sa otvára Mengusovská dolina, ktorou sa v turistickej sezóne dostaneme k okám i samotnému Veľkému Hincovmu plesu po   modrej značke od Popradského plesa za 1,5 hodiny. Vrátiť sa možno rovnakou cestou, alebo pokračovať cez Vyšné Kôprovské sedlo a Hlinskú dolinu do Kôprovej doliny.[3]

Referencie

upraviť
  1. MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. a b ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Externé odkazy

upraviť