Hliníkovanie zrkadla
Hliníkovanie alebo aluminizácia je naparenie tenkej vrstvy hliníka na vybrúsenú plochu zrkadla. Hliníkovanie povrchu má veľa výhod pred striebrením. Hlavná výhoda je rovnaká odrazivosť (85 – 90 %) v širokej oblasti spektra 0,25 – 1 nm a ešte väčšia pre dlhšie vlny. Pohliníkované povrchy sú trvanlivé a mechanicky pevné. Odrazivá schopnosť hliníka sa prenáša ďalej do ultrafialovej oblasti. Trvanlivosť pohliníkovaných povrchov vzniká tým, že na povrchu tenkej vrstvy (1 – 2 nm) sa utvorí neobyčajne pevná vrstva oxidu hlinitého, ktorý zhrubne za jeden mesiac (5 – 10 nm). Maximálna odrazivosť vo viditeľnej oblasti spektra sa dosiahne, keď vrstva zhrubne na 15,6 nm (dodatočnou anódovou oxidáciou). Pokrytím zrkadla dvoma vrstvami (MgF2, SiO) hrúbky λ/4 sa dosiahne vo viditeľnom spektre rovnomerná odrazivosť až 93 %.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.