Hodinová veža (Peštera)

Hodinová veža (bulh. Часовникова кулаČasovnikova kula)[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10] známa aj pod názvom Sachata (bulh. Сахата),[4][8] je stavba osmanskej hodinovej veže, nachádzajúca sa v meste Peštera v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10] V súčasnosti je symbolom mesta Peštera.[6] Má štatút kultúrnej pamiatky.[6][5]

Hodinová veža
(Часовникова кула)
Sachata
osmanská hodinová veža
pohľad na hodinovú vežu zo severovýchodu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Peštera
Mesto Peštera
Súradnice 42°01′39″S 24°17′59″V / 42,02750°S 24,29972°V / 42.02750; 24.29972
Dĺžka 3,55 m
Šírka 3,85 m
Výška 13,55 m
Štýl osmanská architektúra
Výstavba 1650 alebo 1710
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovalý
Využitie hodinová veža
Wikimedia Commons: Clock tower in Peshtera
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lokalita

upraviť

Nachádza sa na vyvýšenom skalnatom mieste na samotnom konci mesta.[2][4]

Patrí medzi najstaršie hodinové veže v Bulharsku,[3] pričom sa udáva, že s najväčšou pravdepodobnosťou môže ísť o druhú najstaršiu hodinovú vežu v Bulharsku vôbec[1][2][5][9] – po plovdivskej hodinovej veži.[1][5][9]

O presnom čase výstavby sa vedú dohady a nie je presne známy.[2][10][8] Najčastejšie sa ako možné udávajú dva rôzne letopočty a to roky 1650[1][5][6][9] a 1710.[1][3][5][6][9]

Podľa pešterského učiteľa Ivana Popova, autora knihy Istorija na Peštera (bulh. История на Пещера, doslova Dejiny Peštery), bola hodinová veža postavená v rovnakom roku a rovnakým spôsobom ako budova starej mešity v Peštere, teda v roku 1650.[2][8][10] Faktom je, že podoba spôsobu stavby s budovou mešity je na budovách dobre viditeľná.[2]

Podľa významného bulharského architekta Nikolaja Tuleškova bola hodinová veža postavená o niečo neskôr a to v roku 1710, alebo nejaký čas pred týmto rokom.[2]

S najväčšou pravdepodobnosťou bola hodinová veža postavená najmä z praktických dôvodov z dôvodu potreby remeselníckych a obchodníckych cechov,[1][8][10] pričom hodinová veža však neslúžila len tým, ktorí pracujú v blízkosti a okoloidúcim, ale upozorňovala miestnych aj na moslimské bohoslužby.[8][10] Podľa iných tvrdení bola veža postavená preto, aby tureckí obyvatelia mesta neprotestovali, že v ich susedstve sa v tom čase stavia bulharský chrám.[8][10]

Hodinová veža fungovala normálne do obdobia oslobodenia Bulharska. Po oslobodení Bulharska sa skončilo s údržbou budovy, ktorá bola ponechaná svojmu osudu a dokonca z nej bol v tomto čase ukradnutý hodinový mechanizmus.[2][4]

V 70. rokoch 20. storočia bola budova reštaurovaná[7][4][9] vrátane inštalácie nového hodinového mechanizmu.[4][9]

V roku 2017 prebehla reštaurácia hodinového mechanizmu, keďže do tej doby bola nutná pravidelná mechanická údržba a mechanizmus sa taktiež často kazil.[9]

V roku 2022 uvoľnilo bulharské ministerstvo kultúry 116 892 levov na reštauráciu budovy.[7][4] Ďalších 51 067,25 levov uvoľnilo na tento účel miestne zastupiteľstvo v meste Peštera.[7] Cieľom je predovšetkým spevnenie a konzervácia celého areálu tak, aby sa hodová veža mohla zachovať, čo najdlhšie, v čo najviac autentickom vzhľade. Naplánované je aj nové osvetlenie budovy, keďže hodinová veža má významný potenciál pre mesto z hľadiska turizmu.[4][7]

Charakteristika

upraviť

Budova sa skladá z dvoch hlavných častí, prvú predstavuje kamenná spodná základná časť budovy, druhú vrchná časť, ktorá je tvorená drevenými trámami, pričom priestory medzi nimi sú vyplnené adobe.[2][4]

 
detail z fasády

Budova je takmer štvorcového pôdorysu,[4][9][8] pričom rozmery strán budovy sú 3,55 x 3,85 metra.[2][9][8] Výška základnej kamennej časti budovy je 8,40 metra[2][9][8] a celková výška vrátane drevenej vrchnej časti je 13,55 metra.[2][7][9][8]

Hodinový mechanizmus

upraviť

Pôvodný hodinový mechanizmus bol tureckého typu – na budove sa tak nenachádzal žiadny ciferník a čas sa stanovoval len odbíjaním[10][2][9] zvonu, ktorý sa nachádzal vo vrchnej časti pod strieškou.[2][9] Mechanizmus bolo s najväčšou pravdepodobnosťou potrebné chodiť každodenne manuálne navíjať.[2] Tento hodinový mechanizmus bol ukradnutý niekedy po oslobodení Bulharska, v časoch kedy nebola budova hodinovej veže nijak udržiavaná.[2]

Nový hodinový mechanizmus bol do veže nainštalovaný v priebehu reštaurácie v 70. rokoch 20. storočia. Tento mechanizmus bol vyrobený v Technickej škole jemnej mechaniky v Sofii.[4][9][8]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

upraviť

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[5][1]

Dôvodom ochrany je architektonická hodnota budovy.[5][6][8]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g h PAVLOV, Dimităr. PEŠTERA – istorija i săvremie. Sofia : Vitamin Art/Lito Balkan. 2007. 104 s. S. 24. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia: Izdatelstvo Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 155. (po bulharsky)
  3. a b c d MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 260. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l Реставрират часовникова кула от XVII век в Пещера [online]. travelnews.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i Туризъм [online]. peshtera.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g Град Пещера - СВЕТИ МЕСТА [online]. svetimesta.com, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  7. a b c d e f g site.btaВ Пещера предстои реставрация на Старата часовникова кула, финансирана от Министерство на културата [online]. bta.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  8. a b c d e f g h i j k l m n Туристически обекти в Пещера и региона – Автомобилите на Социализма [online]. carsofsocialism.com, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  9. a b c d e f g h i j k l m n o p Старият часовник – Един от символите на Пещера ще бъде реставриран [online]. peshteraprim.com, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
  10. a b c d e f g h Пещера-музей [online]. peshtera-muzei.free.bg, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť