Peštera (bulh. Пещера) je mesto[2][3][4][5][6] ležiace v južnom Bulharsku v Pazardžickej oblasti.[2][3][4][5] Je centrom rovnomenného okresu.[2][3][4][5] Je tretím najväčším mestom Pazardžickej oblasti.[7]

Peštera
Пещера
mesto
mesto Peštera pri pohľade od osmanskej hodinovej veže
Vlajka
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Pazardžik
Okres Peštera
Nadmorská výška 450 m n. m.
Súradnice 42°02′02″S 24°18′09″V / 42,033977°S 24,302525°V / 42.033977; 24.302525
Rozloha 90,245 km² (9 025 ha)
Obyvateľstvo 19 877 (2022) [1]
Hustota 220,26 obyv./km²
PSČ 4550
Tel. predvoľba 0350
Poloha v Bulharsku
Poloha v Bulharsku
Wikimedia Commons: Peshtera
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Oficiálny sviatok mesta sa slávi 6. mája.[4][5]

Názov upraviť

O pôvode názvu mesta vzniklo mnoho teórií, najpravdepodobnejšie však je, že mesto získalo názov vďaka skutočnosti, že sa v jeho okolí nachádza veľké množstvo jaskýň[7] – jaskyňa je doslovný preklad bulharského slova peštera (bulh. пещера).

Geografia upraviť

Peštera leží na severnom úpätí horského celku Bataška planina – časti Západných Rodop, ktoré sú podcelkom pohoria Rodopy[2] – na hraniciach s Hornotráckou nížinou.[4][5] Leží v nadmorskej výške približne 450 m n. m..[4][6]

Nachádza sa 20 kilometrov južne od Pazardžiku.[2] Priama vzdušná vzdialenosť od hlavného mesta Sofia je 108,36 km.[3]

Územia mesta leží vo východnej časti okresu Peštera[4] a jeho rozloha je 90,24 km².[3][4] Mesto leží na rieke Stara reka,[6][4] pravom prítoku Marice.[4] Reliéf na území mesta prechádza od mierne hornatého, cez kopcovitý až po rovinatý.[4]

Obyvateľstvo upraviť

Vývoj počtu obyvateľov upraviť

Rok Počet obyvateľov
1946 8 938[2]
2011 16 746[2]
2013 16 557[3]
2022 19 877[8]

Dejiny upraviť

Na základe archeologických nálezov bolo územie dnešného mesta Peštera obývané už v období 4. storočia pred Kristom. Svoje sídliská tu postupne mali Tráci, Protobulhari aj starí Slovania.[4]

V roku 1479 je mesto prvýkrát písomne spomenuté pod názvom Peštera.[4][7]

V období bulharského národného obrodenia došlo k významnému rozkvetu mesta, boli postavené mnohé chrámy, mosty, fontány a domy – stavby v období národného obrodenia sa zrodenej lokálnej tzv. pešterskej staviteľsko-architektonickej školy. V roku 1848 bola v Peštere otvorená prvá sekulárna škola. V roku 1873 vzniklo prvé kultúrne komunitné centrum – Nadežda (bulh. Надежда, doslova Nádej). Mesto zasiahli udalosti rusko-tureckej osloboditeľskej vojny počas ktorej bola Peštera oslobodená 6. januára 1878 17. rotou poručíka Panina.[4]

V období po oslobodení Bulharska sa Peštera stala centrom administratívnej správnej jednotky – Pešterského okruhu.[2]

V roku 1937 bola do mesta zavedená železničná trať.[2] V roku 1969 bolo v meste založené okresné historické múzeum.[9]

Hospodárstvo upraviť

V minulosti upraviť

V období osmanskej nadvlády prevládali remeslá a ťažba železa. Po oslobodení Bulharska v roku 1878 sa Peštera stala významným lokálnym centrom pre ťažbu dreva, spracovanie dreva ako aj pestovanie tabaku.[2]

Dnes upraviť

V súčasnosti je Peštera významným centrom drevárskeho priemyslu. Okrem toho sú významné prvospracovanie tabaku, vinárstvo, výroba obuvi a výroba veterinárnych liečiv. Z poľnohospodárstva je najvýznamnejšie zastúpené pestovanie tabaku, ovocia a viniča, ako aj chov hospodárskych zvierat.[2]

Pamätihodnosti upraviť

Architektonické pamiatky upraviť

V meste má celkovo približne 40 stavieb priznaný štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[9]

Na území mesta sa nachádza aj jedna stavba so štatútom pamiatky národného významu. Ide o neskoro antickú a stredovekú pevnosť Peristera na severnom okraji mesta.[10]

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria:

Múzeá upraviť

Najvýznamnejšie múzeum v Peštere je okresné historické múzeum.[2][4][7][9]

V meste sa ďalej nachádza Múzeum socialistických automobilov (bulh. Музей на автомобилите на социализмаMuzej na avtomobilite na socializma), ktoré uchováva zbierku automobilov vyrobených medzi rokmi 1944 a 1989.[4]

Turizmus upraviť

Mesto funguje ako horský rezort a je východiskovým bodom na mnohé miesta v okolitých častiach pohoria Rodopy.[2]

Najvýznamnejšími prírodnými zaujímavosťami v blízkom okolí mesta sú prírodná rezervácia Kupena juhovýchodne od mesta[2][5] a jaskyňa Snežanka,[5][2] približne 5 km juhozápadne od mesta.[2]

Infraštruktúra upraviť

Doprava upraviť

Mesto má železničné spojenie od roku 1937. Železničná stanica v Peštere je konečnou stanicou lokálneho odklonu od centrálnej železničnej trate na trase Sofia – Plovdiv – Istanbul.[2] Trať spája Pešteru s mestom Plovdiv.[5]

Peštera má pravidelné autobusové linky s okolitými dedinami a mestami, ako aj so Sofiou a Plovdivom.[5]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-09-2022_2.txt
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 408 – 409. (po bulharsky)
  3. a b c d e f Град Пещера [online]. bg.guide-bulgaria.com, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s МИЛЬОШИНА, Десислава. Град Пещера [online]. rodopi.travel, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i j k l m Пещера [online]. nasamnatam.com, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  6. a b c Географско местоположение на Община Пещера [online]. peshtera.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  7. a b c d e f Град Пещера и крепостта Перистера – интересни факти и забележителности - Градски легенди [online]. peika.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  8. grao.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  9. a b c d e f g Туризъм [online]. peshtera.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
  10. mc.government.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť