Hodnotenie sily listu

Tento článok sa týka bridžu a používa špecifickú bridžovú terminológiu. Pozri článok Bridžová terminológia pre vysvetlenie neznámych slov a fráz. Pokiaľ tam nejaký termín nenájdete, upozornite na to prosím v diskusii.

Aby bridžoví partneri mohli počas licitácie dospieť k optimálnemu záväzku, mali by mať nástroje, ktorými môžu zhodnotiť svoj list (svoje karty).

Silu listu možno hodnotiť viacerými metódami alebo ich kombináciou:

• figúrové body
• rozlohové body
• komplexné body - kombinácia predchádzajúcich dvoch
• metóda stratových zdvihov

Figúrové body

(angl. high cards points, skratka HCP)

Miltonove body

V súčasnosti najrozšírenejším hodnotením figúrových bodov je: A-4, K-3, Q-2, J-1. Takéto bodovanie zaviedol americký bridžista Milton Work, preto sa takéto body nazývajú aj Miltonove body. V každej farbe sa nachádza 10 bodov, spolu 40 bodov. Priemerne pripadá na jedného hráča 10 bodov a na jednu linku 20 bodov. Keď partneri majú na linke viac ako 20 HCP, hovoríme, že majú prevahu bodov. Ak hráč dostal viac než 10 HCP, má nadpriemerný list. Keď uvažujeme, či otvoriť alebo neotvoriť licitáciu, mali by sme mať nadpriemerný list. Niektoré systémy otvárajú už od 11 HCP, väčšina od 12 HCP.

Partneri môžu byť dohodnutí na inom priradení bodov jednotlivým figúram. Pri tomto spôsobe sú dáma a dolník mierne nadhodnotené. Niektoré počítačové programy napríklad hodnotia figúry takto: A-8, K-4, Q-2, J-1 (ide o mocniny 2).

Zar body

Metóda Zar Points hodnotí figúry takto: A-6, K-4, Q-2, J-1. Spolu je potom figúrových bodov 52 a priemerne na jedného hráča pripadá 13 bodov, takže nadpriemerný list má 14 figúrových bodov. Hoci toto hodnotenie lepšie vyjadruje relatívnu hodnotu figúr, väčšina bridžistov používa Miltonove body - ľahšie sa počíta do 40, než do 52.

Popis hodnotenia sily listu metódou Zar Points Archivované 2005-12-15 na Wayback Machine

Rozlohové body (distribučné body)(RB)

Doplnkovým hodnotením k figúrovým bodom je ohodnotenie listu rozlohovými bodmi, aby sme si rozlohové body mohli pripočítať, musíme nájsť fit (farebnú zhodu). Rozlohové body sa počítajú takto:

• za každý dubl - 1 bod
• za každý singl - 2 body
• za každú šikenu - 3 body
• za piatu a každú ďalšiu kartu v dlhej farbe - 1 bod

Komplexné body (KB)

Spočítaním figúrových a rozlohových bodov dostaneme komplexné body.

Bilancia

Na základe licitácie partnera a svojich komplexných bodov môžeme stanoviť bilanciu na aký stupeň môžeme ešte bezpečne ísť. Na jeden zdvih treba orientačne 3 komplexné body. Napríklad SAYC otvára na prvom stupni s rozpätím 12-21 bodov, ak partner otvoril 1 srdce, čím sľubuje okrem bodov aj minimálne 5 list srdcový. Ak máme aspoň 7 KB a 3 list srdcový, zalicitujeme 2 srdcia (my máme 7KB, a partner má minimálne 12 HCP+2 RB (1 RB za päťlist, 1 RB za dubel), spolu je to 21 KB, čo dáva síce iba 21/3=7 zdvihov, ale v prípade, že má partner maximum, riskovali by sme vynechanie celej hry. Po našej odpovedi partner licituje takto:

• s minimom zapasuje
• s rezervou povie 3 srdcia
• s maximom zalicituje 4 srdcia

Ak po tom istom otvorení partnera budeme mať 13 KB, zalicitujeme 3 srdcia, partner bude licitovať takto:

• s minimom Pas
• s rezervou 4 srdcia
• s maximom sa pokúsi o vylicitovanie malého alebo veľkého slemu.

Metóda stratových zdvihov

(angl. "Losing Trick Count" – LTC) Je jednou z metód ohodnotenia sily listu. Na rozdiel od metódy počítania figúrových bodov , „LTC“ sa používa iba na popísanie sily nepravidelných listov. Základy tejto metódy boli vypracované a publikované Dudley Courtenayom v r. 1934 v knihe „The System the Experts Play“, jeho metóda ale nezískala veľkú popularitu. Nanovo ju objavil a spopularizoval v šestdesiatych rokoch 20. storočia anglický hráč Maurice Harrison-Gray. „LTC“ bola napríklad súčasťou systému Rímsky Tref, ktorý používalo legendárne talianske družstvo Blue Team.

Podľa LTC maximálny počet stratových zdvihov (SZ) v jednom liste je 12, maximálny počet SZ v jednej farbe je 3.

SZ sú top honéry (A, K, D), ktoré chýbajú vo farbe a navyše:

• Šikena je 0 SZ
• Singl (x) je jeden SZ (tiež singl dáma)
• Dubl (xx) sú dva SZ (tiež druhá dáma)
• Tri alebo viac malých kariet vo farbe sú 3 SZ.
• Singl eso alebo kráľ je 0 SZ.
• Dubl eso alebo kráľ je 1 SZ.
• AW10 je taktiež 1 SZ.
• Dáma s dolníkom (DJx) sú 2 SZ, samá dáma (Dxx) sú 3 SZ, ak v ruke nemáme žiadne eso alebo 2 SZ ak v liste máme aspoň jedno eso, dodatkovo sa počítajú nasledujúce odchýlky:

• • List s 12 HCP + bez esa a kráľa je dodatkový 1 SZ.
  • Za štyri esá alebo 3 esá a jedného kráľa odrátame 1 SZ.
  • Za najmenej šesť listú farbu bez honéra prirátame 1 SZ.

Napríklad:

AKxxx      1 SZ (chýba jeden top honér)
Kxx        2 SZ (chýba eso a dáma)
Jx         2 SZ (dubl)
QJx        2 SZ

Počet stratových zdvihov v tomto liste je 7.

xxxxxx     4 SZ (chýbajú 3 honéry + dlhá farba bez honérov)
AKDx       0 SZ
Kx         1 SZ
x          1 SZ

Spolu 6 SZ.

Ax         1 SZ
KDWxx      1 SZ
AD         0 SZ
Axxx       2 SZ

Spolu 4 SZ, ale keďže máme 3 esá a kráľa môžeme odrátať jeden SZ, a teda máme iba 3 SZ.

Aby sme spočítali, koľko zdvihov možno v rozdaní získať, musíme spočítať SZ v listoch oboch partnerov a odrátať získaný súčet od 24, výsledok napovedá, koľko zdvihov by sme mali získať:

KD96   (1 SZ)                A108752   (2 SZ)
A103   (2 SZ)                9         (1 SZ)
ADJ74  (1 SZ)                K952      (2 SZ)
8      (1 SZ)                105       (2 SZ)

Súčet SZ v oboch listoch je 12, a 24-12=12 – mali by sme licitovať malý slem.

Používajúc metódu LTC na otvorenie treba list s najviac 7 SZ, a na reverz alebo skok novou farbou treba list s 5 SZ. Odpovedajúci licituje nasledovne:

• 9 alebo 10 SZ – jednoduché zvýšenie partnerovej farby.
• 8 SZ – invitujúce zvýšenie.
• 7 SZ – fors do celej hry.
• 6 SZ – invit do malého slemu.
• 5 SZ – prakticky fors do malého slemu.
• 4 SZ alebo menej – invit do veľkého slemu.

Literatúra o LTC

• The Modern Losing Trick Count - Ron Klinger, ISBN 0304357707
• The Secrets of Winning Bridge - Jeff Rubens, ISBN 0486240762

Externé linky o LTC

• Stránka o metóde stratových zdvihov (anglicky)