Holmos (podstavec)
Holmos (starogr. ὅλμος – holmos) je staroveký podstavec.[1]
_MET_DP250467.jpg)
Holmos (mn. č. holmoi), zväčša terakotový podstavec s vysokou dutou stopkou (často sféroidne tvarovanou) rôznych podôb na vrchnom okraji v tvare misky, bol jednou z vedúcich foriem stredo-talianskych keramických výrobkov (najmä impastovej keramiky) v 2. polovici 8. a v celom 7. stor. pred Kr. Z viac ako 400 známych exemplárov dve tretiny pochádzajú z územia Faliskov a Lacia. Vyrábali sa aj v Etrúrii a Kampánii. [2] Ich tvar je odvodený od bronzových prototypov (zachovalo sa ich málo) a v terakotovej forme sa často používali na pohrebné účely.[3]
Holmos slúžil ako podstavec pod dinos (nádobu na vodou riedené víno), ktorý v Etrúrii používali hlavne na hostinách (v starovekom Grécku na symposiach).[3] Zdá sa, že Etruskovia slovo dinos prevzali od Grékov v druhej polovici 7. stor. pred Kr. spolu so zvykom ležať na ležadle pri jedle a pití (zrejme aj zvyk miešať víno s vodou).[4]
Od 8. stor. pred Kr. bola v Etrúrii rozšírená tzv. impastová keramika. Ide tu o temné, čiernohnedé až purpurovo hnedé leštené nádoby s geometrickými rytými vzormi.[5] Typickým príkladom je holmos a na ňom postavená nádoba z múzea Louvre z kolekcie Campana (Collection Campana, 1863, 1863 - C 713, C 714), ktorý svedčí o remeselnej zručnosti hrnčiarov v južnej Etrúrii. Ako väčšinou bol objavený v aristokratickej hrobke, kde bol umiestnený spolu s inými artefaktmi votívneho charakteru. Do Louvru sa dostal v roku 1863 (pochádza zo slávnej zbierky starožitností markíza Campana).[6] Od druhej štvrtiny 7. stor. pred Kr. sa pre etruskú keramiku stali typickými tenkostenné, na hrnčiarskom kruhu tvarované, za väčšej teploty vypálené čierne leštené nádoby tzv. bucchero.[7][5]
Predpokladá sa, že v Etrúrii v 8. stor. pred Kr. vyrábali vázy hlavne prisťahovalci z Grécka (miestna produkcia etruských váz zrejme dominovala v 7. stor. pred Kr.). Etruskovia sa ale tiež presúvali do Grécka a preto je často ťažké posúdiť či bol konkrétny keramický výrobok privezený z Grécka, alebo vyrobený v Etrúrii.[5]
-
Etruský holmos a guľatá nádoba (olla) zdobená zvieracími protomami, 7. stor. pred Kr., Musée du Louvre -
Faliský terakotový holmos a dinos, 630 – 600 pred Kr. -
Holmos z Etrúrie, dekorácia je od gréckeho maliara z Argu, 725 – 700 pred Kr.
_(A).JPG){kind=small}
_and_holmos_(stand)_MET_DP112021.jpg)
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Gustav Weiß. Keramika - umění z hlíny. Praha : Grada Publishing a.s., 2007. ISBN 978-80-2471-954-2. S. 83.
- ↑ Federico Utili. Corpus vasorum antiquorum. München : C.H.Beck, 2003. ISBN 978-34-0650-565-2. S. 44.
- ↑ a b Jacques Chamay, Geneva (Switzerland). Musée d'art et d'histoire, Association Hellas et Roma, Musée Rath, Mona Bismarck Foundation. The art of the Italic peoples: from 3000 to 300 BC.. Napoli : Electa Napoli, 1993. ISBN 978-88-4354-648-0. S. 150.
- ↑ Sybille Haynes. Etruscan Civilization: A Cultural History. Los Angeles : Getty Publications, 2000. ISBN 978-08-9236-600-2. S. 96.
- ↑ a b c Gustav Weiß. Keramika - umění z hlíny. Praha : Grada Publishing a.s., 2007. ISBN 978-80-2471-954-2. S. 82.
- ↑ Louvre, Œuvre Holmos (support) et olla (chaudron) orientalisants [1]
- ↑ Jan Bouzek. Etruskové. Praha : Univ. Karlova v Praze Nakladatelství Karolinum, 2003. ISBN 978-80-2460-516-6. S. 129.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holmos (podstavec)
