Hraničná (potok)

potok na hornom Spiši

Hraničná je potok na hornom Spiši, v severnej časti okresu Stará Ľubovňa.[1] Je to ľavostranný a zároveň posledný prítok Popradu na území Slovenska, má dĺžku 10,8 km a je tokom IV. rádu. Pri osade Žľabina napája malú vodnú nádrž.

Hraničná
potok
Štát Slovensko Slovensko
Zdrojnica Medvedelica, Ľubovnianska vrchovina
Ústie Poprad, Mníšek nad Popradom
Dĺžka 10,8 km
Povodie Poprad
Rád toku IV.
Hydrologické poradie 3-01-03-133,-135,-137
Číslo recipienta 3-01-03-2
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň

upraviť

Pramení v západnej časti Ľubovnianskej vrchoviny na juhojuhovýchodnom úpätí Medvedelice (887,9 m n. m.) v nadmorskej výške približne 760 m

Smer toku

upraviť

Od prameňa tečie najprv na východ, v lokalite Korčené sa potom stáča na juhojuhovýchod. Nad obcou Kremná sa prechodne stáča na východ, po pribratí Kremnianky v obci sa postupne stáča a pokračuje smerom na sever. Nad osadou Pilhov sa napokon stáča a k ústiu tečie severovýchodným smerom.[2]

Geomorfologické celky

upraviť

Prítoky

upraviť
  • pravostranné: krátky prítok z lokality Za Radovským potokom, prítok spod sedla Vabec, Kremnianka, prítok prameniaci ZSZ od osady Doštená, prítok prameniaci JV od osady Skalná, dva prítoky z lokality Čierťaže, krátky prítok prameniaci V od osady Pilhov
  • ľavostranné: dva krátke prítoky (prvý ústi v 687,8 m n. m.) z lokality Korčené, krátky prítok (561,1 m n. m.) z oblasti Lazísk, Eliášovka, prítok z lokality Jánošovo, Žľabinský potok, krátky prítok prameniaci V od osady Kalembovka, prítok prameniaci SSZ od Kalembovky, Pilhovčík

Do Popradu sa vlieva severovýchodne od centra obce Mníšek nad Popradom v nadmorskej výške cca 377 m n. m.

Referencie

upraviť
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online.
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online.