Interpersonálna komunikácia

Interpersonálna komunikácia je vzájomná komunikácia medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, ktorá prebieha ústnou formou. Má iné charakteristiky a riadi sa inými pravidlami ako komunikácia písomná alebo komunikácia činom. „Niekedy sa neuvedomené špecifiká interpersonálnej komunikácie viažu predovšetkým na skutočnosť, že ide o komunikáciu, ktorej obsahom nie sú iba informácie, ale aj predstavy, názory, nálady, postoje a vzťahy.“ K hlavným úlohám tejto komunikácie patrí odovzdávanie informácií. Efektívna interpersonálna komunikácia si vyžaduje zvyčajne tréning a ovládanie základných pravidiel. Podľa Jitky Oravcovej je interpersonálna komunikácia zložitý proces, ktorý sa riadi tromi základnými pravidlami:

• v interpersonálnej komunikácií nie je možné nekomunikovať,
• v interpersonálnej komunikácií nekomunikujeme len slovami,
• v interpersonálnej komunikácií sú vždy aktívne obidve strany, odosielateľ i prijímateľ informácie.

Interpersonálny konflikt je stretnutie dvoch protichodných názorov, cieľov, želaní, hodnôt, postojov, motívov dvoch alebo viacerých rozličných ľudí, jednotlivca a skupiny alebo dvoch skupín.

Komunikácia medzi jednotlivcami môže byť realizovaná na rôznej úrovni a rôznym spôsobom. Interpersonálna komunikácia je využívanou v prostredí dvoch alebo viacerých ľudí, kolektívov (v práci, v škole, rôzne skupiny ľudí, pri rozhovore s priateľom..). Vo všeobecnosti interpersonálna komunikácia môže prebiehať na formálnej alebo neformálnej úrovni pri ktorej využívame verbálnu a neverbálnu komunikáciu.

Verbálna komunikácia

Základným prvkom verbálnej komunikácie je slovo (slovná zásoba). K verbálnej komunikácií patrí predovšetkým rozhovor, prostredníctvom ktorého si jednotlivci vymieňajú alebo získavajú nové informácie.

Schopnosť komunikovať ovplyvňujú mnohé faktory aj rysy osobnosti (extrovert, introvert) a dokonca sa pri komunikácií prejavuje aj temperament človeka.

Druhy verbálnej komunikácie:

• monológ – rozprávanie jednej osoby, neočakáva spätnú väzbu
• dialóg, rozhovor – hovoriaci očakáva reakciu počúvajúceho
• konzultácia, porada – pýtanie sa ľudí na ich názory
• konferencia, pojednávanie – vznesenie rôznych dôvodov pre a proti určitému poňatiu a vypracovanie určitého uznesenia
• konverzácia, rozprávanie – voľnejšia forma dialógu, rozprávanie si na určitú tému
• diskusia – ostrá výmena názorov
• debata, pohovor – miernejšia forma diskusie
• písaný text – komunikácia pomocou písma

Neverbálna komunikácia

Neverbálna komunikácia je proces ktorý prebieha vždy, niekedy si to ani neuvedomujeme. Človek komunikuje neustále či už pri pohľade na okoloidúceho alebo pri pracovnej porade. Neverbálna komunikácia nám môže prezradiť o jednotlivcovi oveľa viac ako verbálna komunikácia.

Využitie neverbálnej komunikácie:

• podporuje reč
• nahrádza reč
• vyjadruje emócie
• vyjadruje interpersonálny postoj

- jednotlivec sa pomocou nej prezentuje

Druhy neverbálnej komunikácie:

• paralingvistika (tón hlasu, zafarbenie, intonácia, tempo reči...),
• mimika (výraz tváre),
• gestikulácia (pohyby rúk),
• haptika (dotyky rúk,)
• posturika (držanie tela a postoj),
• kinezika (pohyby tela),

- proxemika (priestorová vzdialenosť medzi komunikujúcimi).

Neverbálne prostriedky sa využívajú najmä:

• v ceremoniáloch (privítanie, lúčenie) a pri rituáloch,
• pri propagande na masových stretnutiach a demonštráciách,
• v umení (tanec, balet...).

Každý prejav je nutné študovať v závislosti od daného situačného kontextu.

Druhy medziľudskej komunikácie

Komunikácia sa nielen rozlišuje svojím spôsobom delenia a foriem, ale na jej odlišovanie môže vplývať aj samotná situácia ktorá vzniká pri komunikácií. Človek v každej situácií komunikuje inak, či ide o prostredie alebo o rôznych účastníkov pri komunikácií.

Zbyňek Vybíral rozdeľuje komunikáciu do nasledujúcich druhov podľa typov prostredia a rolí v ktorých sa komunikujúci nachádzajú:

• Intímna párová komunikácia v súkromí (keď partnerov nikto nesleduje)
• Súkromná komunikácia partnerov (na verejnosti)
• Jednostranná komunikácia s rozdielnymi rolami (interview, výsluh, prijímací pohovor...)
• Neformálna, neriadená komunikácia v malej primárnej skupine (rodina, príbuzný)
• Formálna, riadená, zdvorilá komunikácia v malej skupine (pracovná porada)
• Komunikácia samotného človeka na verejnosti
• Komunikácia človeka v dave
• Komunikácia pri obchodovaní (uzatváranie zmlúv a podobne)

- Komunikácia prostredníctvom masmédií

• Interkulturálna komunikácia

Komunikačné schémy

Kollárik uvádza 5 základných komunikačných schém podľa H. J. Leavitta a A. Bavelasa vo svojej publikácií z roku 1993:

• reťaz – možnosť komunikácie je iba medzi dvoma členmi, ktorí sú blízko seba,
• koleso – jeden člen je v centrálnom postavení, celá sieť komunikácie je viazaná na neho a ostatní štyria sú bez vzájomných komunikačných väzieb,
• „ypsilon"- Y – centrálna pozícia jedného člena vo vzťahu k trom členom nie je silná,
• kruh – ide o uzavretú reťaz komunikačnej štruktúry, kde každý člen môže komunikovať s dvoma členmi,

- „všekanálová" – v tejto štruktúre má každý člen rovnakú pozíciu a možnosti vzájomne komunikovať so všetkými.

Roviny komunikácie

Rovina informačná – správa je vysielaná len ako informácia a očakáva sa, že tak aj bude prijatá. Možné prirovnať ku komunikácií počítač-počítač.

Rovina osobná – spolu s informáciou je vysielaná inými kanálmi nejaké informácie o sebe samom. (páči sa mi to, rozumiem tomu, nechápem to...)

Rovina vzťahová – spolu s informáciou vysielame alebo v roli poslucháča prijímame správy o povahe nášho vzájomného vzťahu.

Rovina apelačná – spolu s informáciou vysielame alebo v roli poslucháča prijímame nejakú výzvu. (výzva ku konaniu)

Bariéry pri komunikácii

Bariéry v komunikácií sa nemusia vždy vyskytnúť iba na strane odosielateľa informácie. Práve naopak, bariéry v komunikácií sú evidované z oboch strán, čiže aj na strane odosielateľa informácie ale aj na strane prijímateľa informácie.

Okrem nesprávneho pochopenia či prijatia informácie, môže pre jednotlivcov byť pri vysielaní a prijímaní informácií aj bariérou zlé prostredie pri komunikácií, alebo vnútorný psychický stav jednotlivca.

Komunikačné bariéry v priebehu komunikačného procesu:

• Odlišnosť, postojov, názorov, znalostí a skúseností
• Selektívne vnímanie
• Zlá schopnosť načúvania
• Vyhodnocovanie správy
• Vierohodnosť zdroja (príjemca vyhodnocuje správu, skôr než prebehne celá komunikácia)
• Sémantické problémy
• Filtrovanie (sformulovať informácie tak aby boli pre príjemcu pozitívne)
• Komunikačné preťaženie (nadmerné množstvo informácií)
• Časová tieseň